Pokladničný limit obcí, rozpočtových a príspevkových organizácií

Limit pokladničnej hotovosti subjektov územnej samosprávy toho času nestanovuje žiaden normatívny právny akt. Jeho výška, ktorá sa odvíja od skutočných pohybov v pokladnici, ako aj možného predvídania v prípade potrieb dostatku finančnej hotovosti, je stanovená na základe interného aktu, ktorý v podmienkach územnej samosprávy tvorí smernica o pokladničnej agende, prípadne príkaz štatutára (starostu obce, riaditeľa rozpočtovej/príspevkovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti obce) o tomto limite.

Maximálna výška sa môže meniť vzhľadom na plánované (rozpočtované) príjmy alebo v prípade vopred očakávaných alebo pripravovaných udalostí (volieb či referend, cestovných náhrad alebo výplat odmien alebo požitkov). Subjektom územnej samosprávy, ktoré nemajú stanovené maximálne výšky pokladničných príjmov, sa odporúča ich špecifikovanie, ktoré zabezpečí dodržanie podmienky účelovosti v zmysle zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. S týmto ustanovením sa spája aj povinnosť viesť účtovníctvo subjektu územnej samosprávy, aby poskytovalo verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p.

Limitovanie výšky pokladničnej hotovosti

Normatívne právne akty pre oblasť finančníctva neupravujú výšku pokladničného limitu. Iná situácia je v prípade subjektov štátnej správy v postavení jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu (v ponímaní klientov Štátnej pokladnice). V tejto oblasti platia záväzné pravidlá, ktoré výšku pokladničného limitu upravujú. Ide o výnos Ministerstva financií SR č. MF/02699