Obec a podnikateľský zámer pri založení obchodnej spoločnosti

Obecné zastupiteľstvo o založení alebo zrušení obchodnej spoločnosti rozhoduje podľa § 11 ods. 4 písm. a) prvá veta zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“). Obchodné spoločnosti, ktoré zakladajú obce, sú väčšinou zamerané na služby poskytované pre širokú verejnosť za určitú protihodnotu od občanov, napríklad verejná hromadná doprava, dodávanie pitnej vody, kanalizácia, zber a likvidácia odpadu. O podnikateľskej činnosti obce by malo rozhodovať obecné zastupiteľstvo, pretože sa to týka života obce.

Dôležitú úlohu zohrávajú informácie a podklady, s ktorými orgány obce pracujú, keď sa rozhodujú o týchto možnostiach, pretože aj dobrý úmysel ako napr. zvýšenie zamestnanosti založením obchodnej spoločnosti môže skrývať v sebe riziká pre občiansku spoločnosť na predmetnom území (zvýšenie dopravy a pohybu zamestnancov na určitom území, kde by mala sídliť obchodná spoločnosť a vykonávať svoju činnosť, hluk, prašnosť).

Podľa môjho názoru je potrebné, aby sa orgány obce pri rozhodovaní v rámci verejnej diskusie sústredili nielen na možné ekonomické výhody založením obchodnej spoločnosti alebo rozhodnutím, či obec bude alebo nebude podnikať, ale aj na riziká, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť. Obchodná spoločnosť by nemala vzniknúť s myšlienkou, že bude závislá od svojho zakla­dateľa, čiže obce. Stáva sa, že po založení obchodnej spoločnosti obcou sa táto spoločnosť svojou činnosťou neskôr dostane do červených čísiel, dlhodobo sa kapitálom pohybuje v záporných hodnotách. Najkomplikovanejšie vzťahy sú, ak ide o obchodnú spoločnosť, v ktorej je spoločníkom, vlastníkom ďalšia osoba z podnikateľského prostredia.

Obecné zastupiteľstvo je závislé od kvality podkladov, ktoré pripravuje obecný úrad na jej rokovanie. Súčasťou dôvodovej správy k návrhu uznesenia pri rozhodovaní o založení obchodnej spoločnosti by mal byť aj podnikateľský plán obchodnej spoločnosti vrátane podnikateľského zámeru. Kvalita týchto dokumentov poukazuje na životaschopnosť podnikateľského nápadu ako dôvod založenia obchodnej spoločnosti obcou.

Poslanci obecného zastupiteľstva pri diagnostike podnikateľského plánu budúcej obchodnej spoločnosti by sa mali pragmaticky venovať tomu, či budúca obchodná spoločnosť bude schopná generovať hodnoty a zisk počas životného cyklu. Činnosť obchodnej spoločnosti by mala byť užitočná nielen pre obec, ale aj pre región, v ktorom bude obchodná spoločnosť pôsobiť. Ide o posúdenie, či podnikateľský plán a zámer obchodnej spoločnosti bol reálny alebo nie. Podnikateľský zámer je súčasťou podnikateľského plánu a v nasledujúcej časti príspevku uvádzam jeho obsah.

Podnikateľský zámer obchodnej spoločnosti

Podnikateľský zámer obsahuje predmet činnosti obchodnej spoločnosti a zakladateľský rozpočet. Jeho diagnostika je rozdelená na skladbu počiatočného kapitálu, čiže na štruktúru majetku budúcej obchodnej spoločnosti a na jej zakladateľský rozpočet na príklade obce, ktorá ako subjekt verejnej správy sa rozhodla založiť obchodnú spoločnosť.

Príklad z praxe

Obec sa rozhodla založiť obchodnú spoločnosť. Hlavnou činnosťou mala byť cukrárenská výroba a predaj týchto výrobkov. V rámci stratégie pre získania cudzích zdrojov sa plánovalo žiadať o dotáciu zo štátneho rozpočtu určeného na podporu zamestnanosti. Pri diagnostike podnikateľského zámeru sa posudzuje jeho reálnosť, ktorý predpokladal, že obec založí spoločnosť s ručením obmedzením a jej predmetom činnosti bude cukrárenská výroba. Plánuje zamestnať 4 cukrárov, 1 vodiča, 1 konateľa a 3 členov dozornej rady. Budúci zamestnanci obchodnej spoločnosti mali pracovať 25 pracovných dní na jednu zmenu. Priemerná mesačná mzda zamestnancov sa mala pohybovať okolo sumy 900 €.

Obec ako zakladateľ chcela na začiatok vložiť nepeňažný vklad v hodnote 82 500 € a peňažný vklad v sume 1 000 €. Nepeňažný vklad bol ocenený znalcom z príslušného odboru. Predmetom činnosti mala byť výroba a dodávanie cukrárenských výrobkov do obchodov, reštauračných zariadení, so­ciálnych domov, občanom na svadby a na spoločenské posedenia atď. V tabuľke č. 1 je uvedená štruktúra kapitálu/majetkového vkladu obce do obchodnej spoločnosti.

Tabuľka č. 1 Štruktúra investičného kapitálu budúcej obchodnej spoločnosti

Zdroj: Vlastné spracovanie.

Tento zakladateľský rozpočet si dala obec zostaviť, aby sa obecné zastupiteľstvo vedelo rozhodnúť, či vôbec existuje potreba pre založenie obchodnej spoločnosti, koľko kapitálu treba na tento zámer, koľko si bude musieť obchodná spoločnosť požičať od banky na financovanie investícií potrebných na podnikanie. Okrem toho chceli vedieť, či predpokladaný výsledok hospodárenia pri navrhnutom spôsobe financovania obchodnej spoločnosti bude kladný alebo záporný. V rámci riešenia predmetu podnikania, zastupiteľstvo a vedenie obce uvažovalo, že všetok obstaraný materiál v obchodnej spoločnosti sa aj v danom mesiaci spracuje, produkty sa predajú, nebudú sa vyrábať na sklad a zákazník ich hneď aj uhradí. V tabuľke č. 2 je uvedený rozpočet investičného a prevádzkového kapitálu.

Tabuľka č. 2 Potreba investičného kapitálu budúcej obchodnej spoločnosti

Zdroj: Vlastné spracovanie.

Obstarávacia cena technológie na výrobu cukrárenských výrobkov sa predpokladala v hodnote 100 000 €. V zakladateľskom rozpočte sa uvažovalo o obstaraní technológie potrebnej pre cukrárenskú výrobu prostredníctvom žiadosti o štátnu dotáciu z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v rámci podpory podnikania a tiež úverom z banky. V tabuľke č. 3 je rozpočet potreby prevádzkového kapitálu obchodnej spoločnosti.