Náklady ako súčasť oceňovania zásob vytvorených vlastnou činnosťou

Účtovné jednotky môžu zásoby v prevažnej miere obstarávať dvoma spôsobmi:

• dodávateľským spôsobom,
• vlastnou činnosťou.

Pri obstaraní zásob sa účtovná jednotka zvyčajne zameriava na dva ciele:

• minimalizovanie nákladov vznikajúcich pri obstaraní zásob,
• minimalizovanie kapitálu, ktorý je viazaný v zásobách.

V oboch prípadoch sa sleduje racionálne hospodárenie s jednotlivými zložkami majetku, kam patria aj zásoby.

Hospodárenie s majetkom, ktorého súčasťou sú aj zásoby, vyvoláva vznik nákladov. Náklady reprezentujú peňažné ocenenie spotreby výrobných faktorov. Sú predmetom optimalizácie v účtovnej jednotke a pri konečnom rozhodovaní sú zvyčajne jedným z hlavných kritérií pri výbere dodávateľa, či už finálnych produktov alebo mate­riálu potrebného na výrobu zásob, nakoľko tvoria podstatnú časť ceny výrobku.

Z pohľadu manažérskeho účtovníctva môžeme oceňovanie nákladov vnímať v troch rovinách:

• finančná rovina,
• ekonomická rovina,
• hodnotová rovina.

Finančná rovina sa premieta najmä do finančného účtovníctva a náklady chápe ako peňažné prostriedky, ktoré účtovná jednotka investuje do produktu. Pozornosť je sústredená na cyklus peňažných prostriedkov, ktoré vo forme nákladov na výkony predstavujú nahradené peňažné prostriedky, Tzn., že v ponímaní finančnej roviny nákladov považuje účtovná jednotka za skutočné náklady len také, ktoré vznikajú na základe reálneho výdavku, čiže sú realizované v peňažnej