Diskriminácia zamestnanca na pracovisku

Diskriminácia ako patologický spoločenský fenomén je v súčasnosti natoľko rozšírený, aktuálny a neustále diskutovaný jav, že bolo nevyhnutné zakotviť právny rámec regulujúci diskrimináciu prostredníctvom samostatného právneho predpisu. Týmto právnym predpisom sa stal zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zantidiskriminačný zákon) v z. n. p. (ďalej len "zantidiskriminačný zákon"). Základné východisko je však zakotvené už v Ústave Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len "Ústava SR"), konkrétne v Čl. 12 ods. 1: Toto generálne pravidlo sa vzťahuje na všetky sféry pôsobenia človeka v akomkoľvek sociálnom spoločenstve a jeho konkretizácia postupne presahuje do jednotlivých čiastkových oblastí a odvetví fungovania spoločnosti a práva.

Okrem Ústavy SR ako najvyššieho zákona štátu a antidiskriminačného zákona nachádza zásada rovnakého zaobchádzania svoje vyjadrenie aj v rámci jednotlivých ustanovení právnych predpisov, upravujúcich konkrétne okruhy právnych vzťahov, napr. v zákone č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce").

*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*

*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*

Zásada rovnakého zaobchádzania, ako jedna z nosných zásad demokratickej spoločnosti, je v rámci pracovnoprávnej sféry dôležitou súčasťou každého pracovného vzťahu, s výraznými účinkami na celkovú výkonnosť a produktivitu práce. Právna úprava diskriminácie poskytuje kvalitný základ na účinné bránenie práv zamestnancov. Podoby diskriminácie na pracovisku sú však v neustálom pohybe. Diskriminácia na pracovisku sa vyskytuje v rôznych formách a je rôznej intenzity, niekedy sa realizuje vo výraznej miere, inokedy skrytým spôsobom. Preto treba neustále dozerať a dbať na rovnaký prístup k zamestnancom a postupne zdokonaľovať právnu úpravu v oblasti diskriminácie.

Antidiskriminačný zákon tvorí jeden z nosných pilierov boja proti diskriminácii. Zameriava sa najmä na oblasť sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní tovarov a služieb, vzdelávania, pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, vo vzťahu ku ktorým prísne dbá na dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania. Rovnako ustanovuje i princípy a postupy právnej ochrany v súvislosti s porušovaním zásady rovnakého zaobchádzania.

*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*

Pracovnoprávna diskriminácia predstavuje nežiaduci sociálno-patologický fenomén, ktorý napriek rozsiahlym eliminačným snahám nielen vnútroštátnych orgánov, ale i európskych inštitúcií, nie je v praxi ojedinelý jav.

*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*

V oblasti pracovnoprávnych vzťahov je zákaz diskriminácie zaradený medzi základné zásady Zákonníka práce, ktoré predstavujú platformu na dodržiavanie rovnoprávnosti počas celého trvania pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa.

Pracovné prostredie, pre ktoré je typický subordinačný vzťah, t.j. vzťah nadriadenosti a podriadenosti medzi zamestnávateľom a zamestnancom, vytvára široký priestor na rôzne formy diskriminačného alebo šikanózneho správania nielen zamestnávateľa voči zamestnancom, ale i kolektívu zamestnancov voči jednotlivcovi.

Diskriminácia a šikanovanie sú pojmy podobného charakteru, ktoré sa v mnohých aspektoch prelínajú, ale existujú medzi nimi určité odlišnosti.

v pracovnom práve vo všeobecnosti zakladá na diskriminačných znakoch, na základe ktorých dochádza k uprednostňovaniu, vylúčeniu, separácii alebo akejkoľvek inej cielenej selekcii. Cieľom týchto konaní je ohrozenie alebo popretie rovnakého zaobchádzania so zamestnancami v pracovnoprávnych vzťahoch a znemožnenie ich prístupu k rovnakým možnostiam v rámci pracovnoprávnych vzťahov.

je správanie založené prevažne na psychickom prenasledovaní, často spojenom i s verbálnymi útokmi a spočíva v poškodení zamestnanca a v spôsobení inej ujmy rôzneho charakteru. Podstata šikanózneho správania prioritne nemusí mať pôvod v určitých diskriminačných znakoch.

V tomto práve spočíva rozdielnosť medzi diskrimináciou a šikanovaním, i keď ich prejavy môžu mať často podobný charakter. Ich odlišovacím znakom je teda objekt tohto nežiaduceho správania, ktorým je pri šikane určitý konkrétny zamestnanec, ktorý nie je vymedzený "druhovo" a teda nemusí byť, ale, samozrejme, môže byť príslušníkom určitej skupiny určenej napríklad podľa farby pleti, náboženského vyznania alebo sociálneho pôvodu. Diskriminácia môže byť prítomná i v pozitívnej forme, ktorá sa prejavuje neodôvodneným a neobjektívnym zvýhodňovaním zamestnanca v porovnaní s inými zamestnancami. Šikanovanie ako nerovnaké zaobchádzanie so zamestnancom nepozná pozitívne prejavy, keďže jeho cieľom je spôsobiť osobe najmä ujmu.

Zámer poškodiť zamestnanca predstavuje spoločný prienik šikanovania a diskriminácie v pracovnom vzťahu. Druh takéhoto konania sa najčastejšie prejavuje v dvoch najvypuklejších formách, a to vo forme mobbingu a bossingu.

*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-