Blíži sa termín účtovnej závierky subjektov verejnej správy a územnej samosprávy za rok 2021. Hoci samotný termín daňového priznania má ešte svoj čas, do účtovníctva je potrebné zaúčtovať účtovný prípad, ktorým je splatná daň. V prípade, že daňová povinnosť nevznikne, o daňovej strate alebo nulovom daňovom priznaní sa neúčtuje.
Kto je povinný podať daňové priznanie
Povinnosť podávať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby (ďalej len "DP") vyplýva pre právnické osoby z dvoch právnych predpisov, ktorými sú:
Daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, napr. zákon o dani z príjmov, alebo ten, koho na to správca dane vyzve.
Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať
Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie
, Národná banka Slovenska a Fond národného majetku Slovenskej republiky nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa§ 43 zákona o dani z príjmov.
-
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie
nemusia podať daňové priznanie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov, len príjmy oslobodené od dane.
Vymedzenie daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, upravuje
zákona o dani z príjmov. Daňovníci sú rozdelení do dvoch skupín, dôvodom je možnosť oslobodenia charitatívnej reklamy u daňovníkov podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov. Reklamu nie je možné oslobodiť v subjektoch podľa písm. b).
občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,
b)
záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
obce, vyššie územné celky, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie,
štátne fondy, vysoké školy, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa, Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Rozhlas a televízia Slovenska, Garančný fond investícií, organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli; za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sa na účely tohto zákona nepovažujú obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania.
Obec a VÚC
nemusí podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy,
(napr. úroky v banke zdanené zrážkou). Obec pri výkone svojej činnosti dosahuje rôzne príjmy (napr. podielové dane, dane z nehnuteľností, nakladanie s majetkom obce, rôzne účtovné výnosy). Tieto sú vždy predmetom dane, preto povinnosť podať daňové priznanie obci (aj VÚC) vždy vzniká. Ak budú nakoniec niektoré príjmy oslobodené od dane podľa § 13 zákona o dani z príjmov, prejaví sa to až v daňovom priznaní.
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie
plnia úlohy obce alebo VÚC. Sú zriadené zákonom č. 523/2004 Z.z.o rozpočtových pravidlách verejnej správya o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Ich povinnosť, resp. možnosť, kedy nemusia podať daňové priznanie, je upravená inak ako v prípade obcí. Nemusia podať daňové priznanie,
ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov, len príjmy oslobodené od dane.
To znamená, že už pri úvahe, či podať daňové priznanie, si testujú oslobodenie podľa § 13 zákona o dani z príjmov, a to, že majú úroky zdanené zrážkou podľa § 43 cit. zákona. Ak majú napr. hlavnú činnosť s predmetom dane, avšak bez zdaňovaných príjmov (napr. predaj majetku, prenájom majetku) vymedzených zákonom, a všetky príjmy sú oslobodené, potom daňové priznanie nemusia podať. Správca dane ich však môže na podanie daňového priznania vyzvať.
Čo je predmet dane
Predmetom dane
daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú
príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť
, a to vrátane príjmov:
-
z predaja majetku,
-
z nájomného,
-
z reklám,
-
z členských príspevkov,
-
z ktorých sa daň vyberá podľa § 43(
zrážková daň),
-
na základe zmluvy o sponzorstve v športe.
Definícia predmetu dane sa neviaže na podnikanie, preto je potrebné dôsledné zváženie. V praxi obcí a VÚC je predmet dane vždy.
príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) vyplácaného právnickej osobe, ak tento príjem plynie daňovníkovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa§ 2 písm. x), alebo je vyplácaný daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu právnickej osobe, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x),
príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov, ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.
Obce bežne účtujú o prijatých daroch (v účtovníctve nazvané ako transfery), môžu zdediť majetok, môžu prijímať dividendy, podiely na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti alebo vyrovnávacie podiely pri zániku účasti atď. Tieto možné príjmy sa účtujú ako výnosy, sú súčasťou výsledku hospodárenia, avšak na daňové účely sú odpočítateľné, pretože nie sú predmetom dane.
Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom veci prenajatej na základe nájomnej zmluvy alebo iného užívacieho vzťahu (ďalej len "nájomná zmluva"), a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom alebo užívateľom podľa osobitného predpisu (ďalej len "nájomca"), po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom:
a)
bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník prenajatej veci zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,
b)
došlo k skončeniu nájomnej zmluvy; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27).
Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.
Rizikom je, že takýto nepeňažný príjem nie je súčasťou výnosov a nie je súčasťou výsledku hospodárenia. Zdanenie je len v daňovom priznaní na osobitnom riadku 110.
Oslobodenia od dane
(Pozn.: Uvádzame len vybrané ustanovenia pre subjekty nezriadené na podnikanie.)
Od dane sú oslobodené príjmy z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely, daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 písm. a) najviac do výšky 20 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom tieto príjmy je daňovník povinný použiť len na účel vymedzený v § 50 ods. 5, a to najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal; ak daňovník do uplynutia tejto lehoty nepoužije príjmy z reklám oslobodené od dane na účel vymedzený v § 50 ods. 5, je povinný zahrnúť tieto príjmy alebo ich nepoužitú časť do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota.
Poznámka: Toto oslobodenie sa nevzťahuje na obce, VÚC, príspevkové organizácie a rozpočtové organizácie. V súlade s § 13 ods. 3 písm. a) ide o tieto typy príjemcov, ktoré mohla obec založiť: napr. občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby. Tieto subjekty mohli prijať tzv. charitatívnu reklamu, ktorá je za zákonom ustanovených podmienok oslobodená.
Upozornenie: Nové oslobodenie platné od 1.1.2021 - cez prechodné ustanovenia sa použilo už v daňovom priznaní za rok 2020.
Plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce a plnenia poskytnuté podľa osobitného predpisu. Takými sú dotácie v súvislosti s COVID-19, napríklad na udržanie zamestnanosti, a tiež dotácie v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR. Na rok 2020 sa použilo prechodné ustanovenie zákona - § 52zzi.
Zdaňovacie obdobie
V účtovných jednotkách samosprávy je zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Vzhľadom na to, že sú subjektmi verejnej správy, zostavujú účtovnú závierku za kalendárny rok, preto nemôžu mať zdaňovacie obdobie určené ako hospodársky rok.
podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2. Podaním oznámenia sa predlžuje táto lehota
najviac o tri celé kalendárne mesiace
s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii. Daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie. V tejto novej lehote je daň aj splatná.
Vzor tlačiva oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je dostupný na stránke: www.financnasprava.sk.
Vždy je potrebné uviesť koniec mesiaca, ku ktorému si daňový subjekt predlžuje lehotu (napr. 30.4.2022, 31.5.2022, resp. 2.5.2022, 30.6.2022).
Podávanie DP
Daňové priznanie sa podáva vecne príslušnému správcovi dane, ktorým je daňový úrad. V súlade s § 13 ods. 4 daňového poriadku daňové priznanie možno podať ktorémukoľvek vecne príslušnému správcovi dane. Ak správca dane nie je miestne príslušný, v súlade s § 18 daňového poriadku daňové priznanie bezodkladne postúpi príslušnému správcovi dane a upovedomí ho o tom, kto podanie podal. Ak bolo podanie urobené v lehote, lehota sa považuje za zachovanú aj u správcu dane, ktorému bolo podanie postúpené.
Daňové priznanie je povinný podať aj ten daňovník, ktorého
Číselné údaje vyjadrujúce peňažné sumy sa uvádzajú v eurách s presnosťou na eurocenty. Zaokrúhľovanie je ustanovené v § 47 zákona o dani z príjmov matematicky.
Všetky prepočty podľa zákona o dani z príjmov sa vykonajú s presnosťou na dve desatinné miesta, pričom druhá číslica za desatinnou čiarkou sa upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej, tak, že:
a)
zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny,
b)
zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, sa zväčšuje o jednu.
Aké daňové priznanie možno podať
Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb možno podať ako riadne, opravné alebo dodatočné. Daňovník na prvej strane daňového priznania označí, o aký druh daňového priznania ide.
1. Riadne daňové priznanie
Riadne daňové priznanie
sa podáva v lehote na podanie daňového priznania určenej v § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov do troch kalendárnych mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia, resp. podľa§ 49 ods. 3 zákona o dani z príjmovdo troch mesiacov po uplynutí všeobecnej lehoty na podanie daňového priznania na základe oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania zaslaného správcovi dane.
2.Opravné daňové priznanie
Opravné daňové priznanie možno podať
pred uplynutím lehoty
na podanie daňového priznania (§ 16 ods. 1 daňového poriadku), označí sa ako "opravné". Na pôvodne podané daňové priznanie sa neprihliada. Z opravného daňového priznania neplynú žiadne sankcie.
podať do konca nasledujúceho mesiaca po tomto zistení dodatočné daňové priznanie. Dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt
povinný
podľa § 16 ods. 3 daňového poriadkupodať aj vtedy, ak zistí, že daňová strata je nižšia, ako bola uvedená v priznaní. V II. časti v oddiele Dodatočné daňové priznanie uvedie
deň
, kedy došlo k zisteniu skutočnosti, ktorá zakladá povinnosť podať dodatočné priznanie.
Na tlačive daňového priznania sa v záhlaví označí ako "dodatočné daňové priznanie". Z dodatočného daňového priznania už môžu plynúť (a zvyčajne aj plynú) sankcie podľa daňového poriadku.
Poznámka:
Podľa § 16 ods. 4 daňového poriadkuje daňový subjekt oprávnený (teda nie povinný) podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že:
● daň má byť nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní,
● daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená,
● daňové priznanie obsahuje nesprávne údaje alebo
● daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v DP.
V tomto prípade sa sankcie neukladajú.
Splatnosť dane
Daň je splatná v lehote na podanie daňového priznania.
uloží správca dane z rozdielu medzi daňou vypočítanou v DP a vyššou daňou uvedenou v dodatočnom DP, daňou zistenou správcom dane alebo určenou správcom dane podľa pomôcok.
Daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa odseku 6 presiahla 16 600 eur, je povinný platiť, počnúc prvým mesiacom nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, a to vždy do konca príslušného mesiaca. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.
2.
Daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období vypočítaná podľa odseku 6
presiahla 5 000 eur
a nepresiahla 16 600 eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania, a ak ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka.
daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa ods. 6
nepresiahla 5 000 eur,
b)
daňovník v likvidácii alebo v konkurze v zdaňovacom období podľa § 41 ods. 4 a 6,
c)
daňovník podľa § 42 ods. 8, t.j. daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát.
Ak daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je
povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania.
Správca dane vráti do 30 dní odo dňa podania žiadosti
daňovníka zaplatené preddavky na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa tohto zákona, alebo rozdiel zaplatených preddavkov na daň, ak daňovník zaplatil preddavky na daň v sume vyššej, akú bol povinný zaplatiť podľa tohto zákona. Žiadosť o vrátenie preplatku je súčasťou daňového priznania.
Daňová licencia a jej zápočet
V čase povinnosti platenia daňovej licencie sa súvisiace ustanovenia o daňovej licencii netýkali, to znamená, že subjekty nezriadené alebo nezaložené na podnikanie licenciu neplatili a v daňových priznaniach sme sa tým nezaoberali. Od roku 2018 je daňová licencia zrušená aj pre podnikateľov a už je len možnosť jej zápočtu, čo ešte dokumentuje daňové priznanie. Obcí, VÚC, príspevkových a rozpočtových organizácií sa táto problematika netýka.
Účtovná závierka
Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa zákona a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť v registri účtovných závierok podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve").
Podľa§ 17 zákona o dani z príjmov sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia. Tento sa ďalej upravuje o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky upravené v ďalších ustanoveniach § 17.
Výsledok hospodárenia sa pri zisťovaní základu dane:
a)
zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
b)
upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sú zahrnované do základu dane,
c)
upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sa nezahrnú do základu dane.
Táto úprava sa vykoná priamo v tlačive daňového priznania.
Pozn.: Bližšie bude postup vysvetlený v druhej časti tohto príspevku.
Obce, VÚC, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie
postupujú podľa opatrenia MF SR z 5. decembra 2007 č. MF/25755/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v z. n. p.
Na zostavenie individuálnej účtovnej závierky k 31.12.2021
sa použije vzor účtovnej závierky uvedený v prílohe k opatreniu Ministerstva financií SR č. MF/019605/2017-352.
Účtovnú závierku tvoria:
-
Súvaha Úč ROPO SFOV 1-01,
-
Výkaz ziskov a strát Úč ROPO SFOV 2-01,
-
Poznámky.
Podľa § 7 zákona o účtovníctveje účtovná jednotka povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala
verný a pravdivý obraz
o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.
Podľa § 7 zákona o účtovníctveúčtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.
Poznámka: Je nevyhnutné, aby účtovníctvo, z ktorého sa určí výsledok hospodárenia a ktorým sa určí riadok 100 daňového priznania, bolo vedené v súlade so zákonom o účtovníctve. To je potrebné riešiť už počas roka, kedy je postupmi účtovania určená povinnosť vytvárať analytické účty aj na účely zistenia základu daní.
Odporúčanie: Ak nie sú Poznámky vyhotovené a uložené v registri účtovných závierok v lehote do 31. 3. 2022, je vhodné a aj potrebné oznámiť predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. Inak sa daňový subjekt vystavuje pokute podľa daňového poriadku.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
