Časové rozlíšenie – akruálny princíp

Správne vykazovanie nákladov dokáže sprostredkovať objektívny pohľad na to, koľko stojí zabezpečenie služby z verejných prostriedkov. Postup vykazovania hospodárskych operácii v účtovníctve účtovných jednotiek verejnej správy (ÚJ VS) z hľadiska času definuje § 2 a § 3 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), v ktorom sa uvádza, že ÚJ VS účtujú o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, podvojnými zápismi do obdobia, ktoré s týmito skutočnosťami časovo a vecne súvisia.

Ak túto zásadu nie je možné dodržať, tak ÚJ VS môžu účtovať o tomto prípade, v tom účtovnom období, kedy túto skutočnosť zistili. Pri oprave nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období musia byť k dispozícií príslušné účtovné doklady viažuce sa na opravu a k prvotným dokladom.

Účtovná jednotka verejnej správy na rozdiel od účtovnej jednotky z podnikateľského prostredia nevykazuje časové rozlíšenia v súvahe v členení podľa časového hľadiska (krátkodobé, dlhodobé).

Metóda časového rozlíšenia sa aplikuje, ak sú známe nasledujúce skutočnosti:

• účel (na čo bol alebo bude vynaložený náklad, resp. z čoho vznikol alebo vznikne výnos, čiže ide o popis obsahu účtovného prípadu alebo hospodárskej operácie),
• čiastka (aká je hodnota nákladu nebo výnosu, ktorá sa má časovo rozlišovať),
• obdobie, ktoré sa týkajú (do ktorého účtovného obdobia patrí a v akom pomere sa musí príslušný náklad alebo výnos rozdeliť).

Pokiaľ nie sú známe všetky uvedené skutočnosti, napríklad čiastka, tak nie je možné účtovať účtovný prípad ako časové rozlíšenie.

Poznámka autora: Časový nesúlad medzi okamžikom vzniku nákladu a výdavku, resp. výnosu a príjmu nemusí byt absolútny, napr. účet 381 – Náklady budúcich období sa použije tak v situácii, kde z výdavku bežného roku sa stane náklad až v budúcom obdobím, tak aj v prípadoch, kedy výdavok bežného obdobia sa premietne do nákladov čiastočne už v tomto období a z časti súvisiacim s budúcim obdobím.

Príklady časového nesúladu medzi výnosmi/príjmami

Výnos nastal skôr než príjem:

• vystavený doklad – faktúra → výnos,
• prijaté inkaso od odberateľa → príjem,
• vystavené rozhodnutie za miestne dane → výnosy,
• prijaté inkaso od poplatníka → príjem.

Príjem nastal skôr než výnos:

• prijatý preddavok od odberateľa → príjem,
• vystavený doklad – faktúra odberateľa → výnos.

Príjem/výnos nastali v rovnakom čase:

• tržby v hotovosti za služby prijaté do pokladnice.

Príklady časového nesúladu medzi nákladmi/výdavkami

Náklad nastal skôr než výdavok:

• výplatná listina miezd zamestnancov za apríl → náklad,
• výplata aprílových miezd v priebehu mája → výdavok.

Výdavok nastal skôr než náklad:

• poskytnutý preddavok dodá­vate­ľovi za elektrickú energiu → výdavok,
• prijatý daňový doklad – faktúra za spotrebovanú energiu → náklad.

Náklad/výdavok nastali v rovnakom čase:

• v hotovosti zaplatená oprava služobného vozidla.

V aplikačnej praxi sa časové rozlíšenie aplikuje prostredníctvom piatich účtov:

• 381 – Náklady budúcich období,
• 382 – Komplexné náklady budúcich období,
• 383 – Výdavky budúcich období,
• 384 – Výnosy budúcich období,
• 385 – Príjmy budúcich období.

Časový nes