Zrážky zo mzdy pri nútenom výkone rozhodnutia

• zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v z. n. p. (ďalej len „Exekučný poriadok“),
• zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p., v zmysle ktorého sa od 1. 7. 2016 pri výkone rozhodnutia primerane použijú ustanovenia Exekučného poriadku,
• zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p., v zmysle ktorého sa od 1. 7. 2016 pri výkone rozhodnutia primerane použijú ustanovenia Exekučného poriadku,
• zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p., v zmysle ktorého sa aj po 1. 7. 2016 pri výkone rozhodnutia aplikujú ustanovenia Exekučného poriadku,
• zákonom č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v z. n. p., v zmysle ktorého sa s účinnosťou od 1. 7. 2016 vykonávajú zrážky zo mzdy zamestnanca len za účelom uspokojovania súdnych pohľadávok.

Do 30. 6. 2016 upravoval postup pri výpočte zrážok zo mzdy aj zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v z. n. p., ale tento právny predpis bol zrušený novým právnym predpisom, a to zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa považuje za jeden z troch nových procesných kódexov. Medzi tieto nové procesné kódexy patria zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z., zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z. z. Môžeme konštatovať, že pri spravovaní a vymáhaní súdnych pohľadávok sa od 1. 7. 2016 postupuje v súlade so zákonom č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok“), podľa ktorého možno vymáhať už len súdne pohľadávky.

Poslednou významnou zmenou týkajúcou sa núteného výkonu rozhodnutia bolo zriadenie výlučnej kauzálnej príslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica pre všetky exekučné konania. Táto zmena bola schválená 29. 11. 2016 v novele č. 2/2017 Z. z. Exekučného poriadku, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 2. 2017 a vybrané jej ustanovenia dňa 1. 4. 2017 a 1. 7. 2017. V rámci rozsiahlej novelizácie bola schválená aj elektronická komunikácia medzi súdom a súdnym exekútorom, náhodný výber súdneho exekútora s rovnomerným prideľovaním exekučných konaní v územnom obvode krajského súdu, stanovenie paušálnych nákladov exekúcie a obmedzenie výšky odmeny súdneho exekútora, umožnenie odkladu exekúcie zo sociálnych dôvodov a zastavenie exekúcie v prípade, ak sa v stanovenej lehote exekútorovi nepodarilo zistiť postihnuteľný majetok alebo príjmy dotknutej osoby. Hlavným cieľom týchto legislatívnych zmien bolo predovšetkým dosiahnutie rýchlejšej a funkčnejšej vymožiteľnosti práva, zefektívnenie vymáhania pohľadávok pre veriteľov a zaručenie primeranej ochrany práv.

Zrážky zo mzdy zamestnanca sa vykonávajú zo zvyšku čistej mzdy, ktorá sa ponižuje o tzv. nepostihnuteľné sumy. Ide o zákonom definované sumy, ktoré sa zamestnancovi nesmú zraziť, a ich výška závisí od sumy platného životného minima. Dňa 29. 6. 2018 bolo v Zbierke zákonov SR vyhlásené opatrenie ­MPSVR č. 196/2018 Z. z. o úprave súm životného minima, v zmysle ktorého sa upravujú sumy životného minima k 1. júlu 2018 nasledovne:

• ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, suma životného minima sa zvyšuje zo sumy 199,48 € na sumu 205,07 € mesačne,
• ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, suma životného minima sa zvyšuje zo sumy 139,16 € na sumu 143,06 € mesačne,
• ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa, suma životného minima sa zvyšuje zo sumy 91,06 € na sumu 93,61 € mesačne.

Vzhľadom na to, že od 1. 7. 2018 dochádza k zvýšeniu sumy životného minima, dochádza aj k úprave nepostihnuteľných súm. Nové nepostihnuteľné sumy sa pri výpočte zrážok zo mzdy zamestnanca uplatnia najskôr pri výpočte zrážky zo mzdy v júlovej výplate vykonanej v mesiaci august 2018.

Nútený výkon rozhodnutia

Sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom patria medzi ďalšie zrážky, ktoré sú ustanovené v § 131 ods. 2 Zákonníka práce. Zamestnávateľ ich môže zraziť zo mzdy po zrazení prednostných zrážok jednostranne, t. j. bez súhlasu zamestnanca. O výkon rozhodnutia ide vtedy, ak povinný (zamestnanec) nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, a oprávnený (veriteľ) má potom možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie alebo na súdny výkon rozhodnutia. Realizácia zrážok zo mzdy pri výkone súdnych a iných rozhodnutí je aktom donútenia, ktorý zasahuje do práv každého zamestnanca. Nie je pritom rozhodujúce, či zamestnanec pracuje v pracovnom pomere (na plný či skrátený pracovný úväzok) alebo na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí možno vykonať len zákonom ustanovenými spôsobmi, ak si žalovaná osoba v určenej lehote nesplnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplynula z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. V praxi ide najčastejšie o:

• nútený výkon exekučných titulov, kedy je právnym dokladom na vykonávanie zrážok „Exekučný príkaz na začatie exekúcie“ (podľa Exekučného poriadku); od 1. 4. 2017 je pre všetky exekučné konania zriadený Okresný súd v Banskej Bystrici,
• nútený výkon súdnych rozhodnutí, kedy je právnym dokladom na vykonávanie zrážok „Uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy vydaného súdom“ (podľa zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok); správcom súdnych pohľadávok je od 1. 7. 2016 Krajský súd v Bratislave.

Exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov

Jedným zo spôsobov, ako vykonať exekúciu je exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prípadne prikázaním pohľadávky. Zrážky zo mzdy možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom v nariadení vlády o rozsahu zrážok zo mzdy. Podkladom na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy je:

• Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré exekútor doručí oprávnenému (ten, voči ktorému má zamestnanec podlžnosti) a povinnému (zamestnancovi), ktorému sa doručí do vlastných rúk.
  Povinný môže do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podať návrh na zastavenie exekúcie (podľa pôvodnej právnej úpravy mohol povinný do 14 dní od doručenia upovedomenia vzniesť námietky).
  Poznámka: Od 1. 11. 2017 platí pre fyzické osoby a právnické osoby s aktívnymi elektronickými schránkami tzv. „fikcia doručenia“. Podľa nej sa elektronický úradný dokument „upovedomenie o začatí exekúcie“ považuje za doručený uplynutím 15-dňovej lehoty bez ohľadu na to, či si ho adresát v e-schránke otvoril alebo nie. Po 15 dňoch tak začnú plynúť účinky doručeného upovedomenia o exekúcii aj bez ohľadu na to, či si dotknutá osoba túto poštu prečítala alebo nie.
• Exekučný príkaz na začatie exekúcie, ktorý exekútor doručí platiteľovi mzdy (zamestnávateľovi) do vlastných rúk. Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.
• Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy (ďalej len „exekučný príkaz“), ktorý exekútor doručí oprávnenému, povinnému a platiteľovi mzdy. Povinnému a platiteľovi mzdy sa doručí do vlastných rúk. Exekútor vydá exekučný príkaz po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol. Platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia exekučného príkazu vyplácať exekútori sumy zrazené zo mzdy povinného.

Počas exekúcie tretie osoby vrátane zamestnávateľa majú povinnosť na žiadosť exekútora poskytnúť súčinnosť v rozsahu primeranom vymáhanému nároku. Exekútor preukazuje svoje oprávnenie tretím osobám poverením na vykonanie exekúcie. Túto súčinnosť sú tretie osoby povinné poskytnúť prioritne bezodkladne, bezodplatne a prednostne elektronicky. S účinnosťou od 1. 4. 2017 v súlade s § 42 ods. 12 Exekučného poriadku platí: „Exekútor nesmie tretiu osobu obťažovať žiadosťami o poskytnutie súčinnosti nad mieru, ktorú možno od nej spravodlivo vyžadovať.“ Z uvedeného vyplýva, že exekútor musí pri vykonávaní exekúcie dbať na to, aby tretie osoby, ktoré sú dotknuté exekúciou zaťažoval čo najmenej.

Výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy vydaného súdom

Zrážkami zo mzdy zamestnancov sú uspokojované aj pohľadávky na základe núteného výkonu rozhodnutia nariadeného súdom. Do 30. 6. 2016, dokedy upravoval výpočet takýchto zrážok zo mzdy zamestnanca Občiansky súdny poriadok, bol súd oprávnený na základe „Uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia“ prikázať platiteľovi mzdy výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy na uspokojenie pohľadávok neprednostného a prednostného charakteru. S účinnosťou od 1. 7. 2016 bol však Občiansky súdny poriadok zrušený a „nahradil“ ho Civilný sporový poriadok. Ustanovenia už zrušeného Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravovali výpočet zrážok zo mzdy zamestnanca boli s účinnosťou od 1. 7. 2016 prenesené do ustanovení § 13a a § 13z zákona