Stravovanie zamestnancov štátnych ROPO a spôsoby jeho účtovania

Legislatívny rámec stravovania zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií je vymedzený nasledovnými právnymi predpismi:

• zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“),
• zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“),
• zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákonník práce“),
• zákon č. 152/1994 z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom fonde“).

Stravovanie zamestnancov je financované z viacerých zdrojov, ide o príspevok:

• zamestnávateľa,
• zo sociálneho fondu,
• zamestnanca.

Príspevok zamestnávateľa

Štátnym zamestnancom vykonávajúcim štátnu službu v štátnych rozpočtových a štátnych príspevkových organizáciách v zmysle zákona o štátnej službe je služobný úrad povinný zabezpečiť stravovanie podľa § 70 tohto zákona. Na základe uvedeného paragrafu služobný úrad prispieva na stravné zamestnancovi najmenej vo výške 65 % ceny jedla, maximálne do výšky 65 % stravného poskytnutého pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Na zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme podľa zákona č. 552/2003 Z. z. sa pre oblasť stravovania vzťahuje ust. § 152 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Zamestnávateľ je podľa Zákonníka práce povinný zabezpečiť pre zamestnancov stravovanie priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti:

• vo vlastnom stravovacom zariadení,
• v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
• prostredníctvom právnickej či fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.

Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá je oprávnená sprostredkovať stravovacie služby, ide väčšinou o zabezpečenie stravovania formou stravovacích poukážok. V tomto prípade sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky, ktorá by mala predstavovať najmenej 75 % stravného pri tuzemskej pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Výšku stravného pri tuzemských pracovných cestách upravuje opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 248/2012 Z. z. (ďalej len „opatrenie MPSVR SR“). Podľa opatrenia MPSVR SR, ktoré nadobudlo účinnosť 24. 8. 2013 je stravné pri tuzemskej pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín stanovené v sume 4 €.

Spoločnosti, ktoré sú oprávnené sprostredkovať stravovacie služby formou stravovacích poukážok si môžu fakturovať manipulačný poplatok, jeho výška však môže byť maximálne 3 % z hodnoty sumy, ktorá je uvedená na stravovacej poukážke.

Ďalšou alternatívou, akou môže zamestnávateľ zabezpečiť stravovanie zamestnancov, je finančný príspevok v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Toto však Zákonník práce umožňuje iba v troch prípadoch, ak:

• povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku,
• zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie na pracovisku,
• zamestnanec sa preukáže lekárskym potvrdením od špecializovaného lekára, že zo zdravotných dôvodov nemôže využívať spôsob stravovania zabezpečený zamestnávateľom.

Príspevok zo sociálneho fondu

Štátne rozpočtové a príspevkové organizácie tvoria sociálny fond v zmysle zákona o sociálnom fonde. Všeobecne sa tvorí fond ako úhrn povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok, ďalšieho prídelu a ďalších zdrojov. V § 7 tohto zákona je upravené použitie fondu. Podľa § 7 ods. 1 zamestnávateľ poskytne z fondu okrem iného aj príspevok na stravovanie zamestnancov nad rozsah stanovený osobitnými predpismi, v podmienkach štátnej správy nad rozsah zákona o štátnej službe a Zákonníka práce.

Výšku príspevku na stravovanie určí zamestnávateľ v kolektívnej zmluve po dohode s odborovou organizáciou v závislosti od výšky prostriedkov v sociálnom fonde.

Príspevok zamestnanca

Zamestnanec prispieva na stravovanie vo výške rozdielu medzi cenou hlavného jedla, resp. hodnotou stravovacej poukážky a úhrnom príspevku zamestnávateľa a príspevku zo sociálneho fondu. Zamestnanec môže uhradiť svoj príspevok v hotovosti priamo do pokladnice alebo zrážkou zo mzdy, ktorú vykoná zamestnávateľ.

Možnosti zabezpečenia stravovania

Fakturácia podľa počtu skutočne odobratých obedov – stravovacie karty

Zamestnávatelia môžu využiť na zabezpečenie stravovania zamestnancov viacero možností. V podmienkach štátnej správy je jedným zo spôsobov zabezpečenie teplého jedla vo vlastných priestoroch dodávateľským spôsobom. Znamená to, že zamestnávateľ disponuje vlastným stravovacím zariadením, v ktorom poskytuje stravovacie služby externý dodávateľ. V takomto prípade zamestnanci dostanú spravidla stravovacie karty, ktoré slúžia ako ekvivalent platidla za odobratú stravu v pokladnici jedálne. Po ukončení mesiaca vystaví dodávateľ faktúru podľa počtu skutočne odobratých obedov. Účtovná jednotka (ÚJ) v štátnej správe dodávateľskú faktúru zaeviduje a zaúčtuje podľa rozpisu príspevkov.

♦ Príklad č. 1:

Štátna rozpočtová organizácia dostala 2. 11. 2013 dodávateľskú faktúru za poskytnuté obedy v mesiaci október 2013 vo výške 28 000 €, pričom jednotková cena za hlavné jedlo je 2,80 €, obedy boli odobrané v počte 10 000 ks. Príspevok zamestná­vateľa je 2 € na jedno hlavné jedlo, príspevok zo sociálneho fondu je 0,30 € na jedno hlavné jedlo a príspevok zamestnanca je 0,50 € na jedno hlavné jedlo. Zamestnancom sa príspevok na stravu zráža priamo zo mzdy.

Rozpis príspevkov:

príspevok zamestnávateľa z rozpočtu

2 x 10 000 = 20 000 €,

príspevok zamestnanca
0,50 x 10 000 = 5 000 €,

príspevok zo sociálneho fondu
0,30 x 10 000 = 3 000 €.

Fakturovaná suma:
10 000 x 2,80 = 28 000 €.