Rezervný fond v záverečnom účte obce

Najvhodnejšie obdobie na vytvorenie peňažného fondu obce je pri rokovaní a schvaľovaní návrhu záverečného účtu obce. V tom čase má obecné zastupiteľstvo k dispozícii relevantné údaje a informácie o rozpočtovom hospodárení obce za predchádzajúce rozpočtové obdobie, ktoré pre obecné zastupiteľstvo zabezpečuje obecný úrad. V nasledujúcich rozpočtových obdobiach bude obecné zastupiteľstvo pri schvaľovaní návrhu záverečného účtu obce rozhodovať o prebytku rozpočtu obce, ktorý bude zdrojom rezervného fondu obce a tiež peňažných fondov obce. V akej výške obecné zastupiteľstvo vytvorí peňažný fond alebo prerozdelí prebytok rozpočtu závisí od rozpočtového hospodárenia obce v kontexte vylúčenia nevyčerpaných účelových prostriedkov a povinnosti tvorby rezervného fondu obce.

Zásady hospodárenia obce (štatút obce) by podľa nášho názoru mali obsahovať informáciu o počte vytvorených peňažných fondov obce a účele ich existencie.

Peňažné prostriedky uložené v peňažných fondoch obce a vedené na bankových účtoch v bankách majú charakter finančného majetku obce aj napriek tomu, že v rámci rozpočtu ide o mimorozpočtové peňažné prostriedky obce.

Mimorozpočtové peňažné prostriedky uložené v peňažných fondoch obce nemajú povahu bežných príjmov a kapitálových príjmov obce bežného rozpočtového obdobia podľa § 5 ods. 1 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 583/2004 Z. z.“). Rezervný fond obce a peňažné fondy slúžia na zhromažďovanie voľných peňažných prostriedkov obce za určitým cieľom.

V schéme č. 1 je znázornený finančný obsah peňažných fondov obce.

Schéma č. 1 Obsahová náplň peňažných fondov obce - mimorozpočtové prostriedky obce

Zdroj: Spracované podľa § 15 zákona č. 583/2004 Z. z.

Obce na plnenie spoločných úloh alebo z iných dôvodov môžu zriadiť spoločný fond. Správu tohto fondu vykonáva rada fondu na základe vopred obcami určených pravidiel a podmienok.

Ako bolo skôr uvedené, medzi peňažné fondy obce sa zaraďuje aj rezervný fond obce, ktorý sa vytvára vo výške určenej obecným zastupiteľstvom, najmenej však vo výške 10 % z prebytku rozpočtu obce za predchádzajúce rozpočtové obdobie.

Obecné zastupiteľstvo sa môže rozhodnúť aké % z prebytku rozpočtu určí do rezervného fondu obce. Legislatíva určuje iba minimálnu výšku, ktorá sa musí z prebytku rozpočtu každoročne prideliť do rezervného fondu. To znamená, že obecné zastupiteľstvo sa môže rozhodnúť, že celý prebytok rozpočtu obce (100 %) určí na tvorbu rezervného fondu obce alebo sa rozhodne tvoriť rezervný fond obce iba v minimálnej výške 10 % z prebytku rozpočtu obce a zvyšnú časť prebytku rozpočtu obce určí vo výške 90 % na tvorbu ďalšieho peňažného fondu obce.

Legislatíva pri tvorbe rezervného fondu obce neustanovuje účelové určenie použitia peňažných prostriedkov z rezervného fondu. Z uvedeného vyplýva, že o účele použitia týchto peňažných prostriedkov rozhoduje výhradne obecné zastupiteľstvo obce pri schvaľovaní rozpočtu, resp. pri schvaľovaní zmien rozpočtu počas bežného rozpočtového obdobia.

Schéma č. 2 Zjednodušený ekonomický proces tvorby a použitia rezervného fondu obce

Zdroj: Spracované na základe § 15 a § 16 zákona č. 583/2004 Z. z.

Záverečný účet obce odzrkadľuje rozpočtové hospodárenie obce po skončení rozpočtového roka. Na tvorbu peňažných fondov vrátane rezervného fondu je dôležité evidovanie nevyčerpaných, účelovo určených prostriedkov poskytnutých obci. Tieto nevyčerpané prostriedky sa vylúčia z prebytku rozpočtového hospodárenia obce a takto očistený prebytok rozpočtového hospodárenia sa použije na tvorbu povinného rezervného fondu a prípadných peňažných fondov, ak ich obec má.

Ak obec netvorí iné peňažné fondy, tak očistený prebytok rozpočtového hospodárenia o nevyčerpané, účelovo určené prostriedky za predchádzajúce rozpočtové obdobia pridelí do rezervného fondu obce. Nevyčerpané, účelovo určené prostriedky môžu byť napríklad:

• nevyčerpané peňažné prostriedky zo štátneho rozpočtu určené na bežné a kapitálové výdavky (bežné a kapitálové výdavky, § 8 zákona č. 523/2004 Z. z.);
• nevyčerpané prostriedky z peňažných darov, ktoré majú určený účel (§ 5 ods. 3 zákona č. 583/2004 Z. z.);
• nevyčerpané peňažné prostriedky účelovo určených grantov;
• nevyčerpané peňažné prostriedky z prijatých úverov;
• nevyčerpané peňažné prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového fondu;
• nevyčerpané peňažné prostriedky z fondu rozvoja bývania;
• nevyčerpané peňažné prostriedky zo sociálneho fondu;
• nevyčerpané peňažné prostriedky z finančnej náhrady za výrub drevín;
• nevyčerpané peňažné prostriedky z poplatku za uloženie odpadu;
• nevyčerpané peňažné prostriedky z poplatku na rozvoj;
• nevyčerpané peňažné prostriedky zo školskej jedálne za stravné a réžiu;
• nevyčerpané peňažné prostriedky z finančných príspevkov určených na poskytovanie sociálnej služby.

Tieto nevyčerpané peňažné pros­triedky obec prevedie na osobitný účet a v nasledujúcich rozpočtových rokoch ich obec zapojí do svojho rozpočtu prostredníctvom finančnej príjmovej operácie. Čerpanie týchto peňažných prostriedkov na určený cieľ je výdavkom rozpočtu obce v nasledujúcich rozpočtových rokoch.

Obec na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva počas bežného rozpočtového roka zapojí peňažné prostriedky z rezervného fondu a peňažných fondov do svojho rozpočtu aj pomocou finančnej príjmovej operácie. Obec vykazuje po­užitie peňažných prostriedkov z rezervného fondu a peňažného fondu na cieľ určený obecným zastupiteľstvom vo svojom rozpočte ako výdavok (600 – Bežné výdavky, 700 – Kapitálové výdavky).

Druhovú klasifikáciu, organizačnú klasifikáciu a ekonomickú klasifikáciu ustanovuje opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF-010175-2004-42, ktorým sa ustanovuje druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie v z. n. p. Podľa vecného vymedzenia výdavkov sa na prevody peňažných prostriedkov z peňažných fondov a rezervného fondu, nevyčerpané účelové peňažné prostriedky do rozpočtu obce zapoja prostredníctvom finančnej príjmovej operácie, a to podľa nasledujúcej ekonomickej klasifikácie:

• 453 – Prostriedky z predchádzajúcich rokov;
• 454 – Prevod prostriedkov z peňažných fondov:
  • 454001 – z rezervného fondu obce a z rezervného fondu vyššieho územného celku;
  • 454002 – z ostatných fondov obce a z ostatných fondov vyššieho územného celku;
  • 454003 – z peňažných fondov subjektu iného ako obec a vyšší územný celok.

Podľa prílohy č. 1 „Príručky na zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy na príslušné rozpočtové roky“ obce používajú kódy zdrojov a v týchto prípadoch sa použije kód zdroja 46 – Iné zdroje vyššie neuvedené zo skupiny kódov zdrojov „Vlastné zdroje“ pre výdavky, ktoré obec kryje z peňažných prostriedkov peňažného fondu, rezervného fondu, ktoré boli zapojené do rozpočtu obce prostredníctvom finančných operácií – finančná príjmová operácia.

Ak obec použije peňažné prostriedky z prebytku rozpočtu mimo tvorby rezervného fondu a peňažného fondu, nekoná v súlade s § 16 ods. 6 zákona č. 583/2004 Z. z.

Obec má povinnosť mať vyrovnaný, resp. prebytkový rozpočet v súlade s § 10 ods. 7 zákona č. 583/2004 Z. z. To znamená, že výdavky bežného rozpočtu musia byť kryté minimálne príjmami bežného rozpočtu, pričom obec môže použiť prostriedky z rezervného fondu obce iba na kapitálové výdavky, resp. na finančné výdavkové operácie.

Na použitie peňažných prostriedkov rezervného fondu obce existujú počas roka pre obec výnimky, a to od povinnosti dodržať vyrovnanosť bežného rozpočtu na konci rozpočtového roka v spojitosti s § 12 ods. 3 zákona č. 583/2004 Z. z. Na konci rozpočtového obdobia môže obec takto použité peňažné prostriedky z rezervného fondu vykazovať ako schodok v rámci svojho bežného rozpočtu (§ 12 ods. 3 zákona č. 583/2004 Z. z.).

Obec na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva používa peňažné prostriedky zo svojho rezervného fondu na:

• úhradu kapitálových výdavkov;
• úhradu bežných výdavkov v prípade potreby odstránenia havarijného stavu majetku obce alebo na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou, ktoré nie sú rozpočtované a kryté príjmami bežného rozpočtu;
• úhradu záväzkov bežného rozpočtu, ktoré vznikli v predchádzajúcich rozpočtových rokoch maximálne v sume prebytku bežného rozpočtu vykázaného za predchádzajúci rozpočtový rok. V tomto prípade ide o po­užitie časti objemu prostriedkov rozpočtovaných v rámci bežného rozpočtu predchádzajúceho roka aj v nasledujúcom rozpočtovom roku, aj keď tieto už do ďalšieho rozpočtového roka v