Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Palivo vyrobené z odpadu v aspekte klimatických zmien
Dátum: Rubrika: Na aktuálnu tému
Slovenská republika sa pripojila ku krajinám, ktorým záleží na udržateľnom rozvoji a minimalizácii klimatických zmien. V tejto súvislosti je podporovaný prechod od energetického využívania fosílnych palív, kde v roku 2023 sa na Slovensku ukončila ťažba uhlia, čím sa stala lídrom v tejto oblasti spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. Významným zdrojom energie môže byť aj palivo vyrobené z odpadu, či už v podobe tuhého druhotného paliva, alebo tuhého alternatívneho paliva, čím sa minimalizujú negatívne vplyvy odpadu a šetria neobnoviteľné zdroje v rámci princípov cirkulárnej ekonomiky.
Po piatich rokoch od prijatia Parížskej dohody sa členské štáty EÚ dohodli na revízii národných príspevkov (Nationally Determined Contributions - NDC) s cieľom dosiahnuť do roku 2030 čisté zníženie emisií skleníkových plynov o 55 %. V marci 2024 Európska komisia predstavila európske klimatické právo pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050, čím sa EÚ stala prvým kontinentom s konkrétnym cieľom dosiahnuť minimálne 55 % zníženie emisií do roku 2030. Tento cieľ bol oficiálne prijatý na decembrovom summite Európskej rady 11. decembra 2022 [1].
Na splnenie ambicióznych cieľov Európskej zelenej dohody je kľúčové efektívne implementovať tieto plány na úrovni jednotlivých členských štátov. Slovensko, podobne ako ďalšie krajiny strednej a východnej Európy s vyššími energetickými a uhlíkovými emisiami, a tiež krajiny západnej Európy s vyšším HDP na obyvateľa, volí opatrný a pragmatický prístup k politickým opatreniam v oblasti klímy a energetiky. Tento prístup odráža potrebu zvážiť náročné investičné požiadavky a zabezpečiť konkurencieschopnosť priemyslu s rizikom úniku uhlíka. Na rozdiel od Českej republiky s vysokou závislosťou od uhlia, Poľska s priemyselnou diverzifikáciou či krajín s prírodnými podmienkami pre veternú energiu ako Bulharsko a Rumunsko alebo systémom pre skladovanie zemného plynu v Maďarsku, Slovensko čelí špecifickým výzvam a obmedzeniam.
S rastúcimi záväzkami na globálnej úrovni vrátane Číny (uhlíková neutralita do 2060), Japonska, Kórey, Južnej Afriky a záväzku USA k návratu do Parížskej dohody, rastie konsenzus o potrebe systémových zmien v priemyselnej a výrobnej sfére, ktoré budú vyžadovať prísnejšie regulačné štandardy. Na prekonanie počiatočných výziev je nevyhnutné, aby členské štáty EÚ spolupracovali na tvorbe hodnotových reťazcov, trhov a pracovných príležitostí v oblasti čistých technológií a obnoviteľnej energie, podporovaných Európskou zelenou dohodou. Tento plán predstavuje nielen výzvu, ale aj príležitosť pre členské štáty položiť základy udržateľného ekonomického modelu, ktorý umožní splniť cieľ výrazného zníženia emisií do roku 2030. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné zabezpečiť politickú podporu na vytvorenie vhodného rámca pre nákladovo efektívne investície do inovácií v zelených a digitálnych technológiách a zároveň rozvíjať potrebnú udržateľnú infraštruktúru [2].
Globálne výzvy a klimatické zmeny
Prvé fosílne palivá obsahujúce uhľovodíky sa vytvorili počas prahorného obdobia (pred približne 4,0 až 2,5 miliardami rokov), pričom medzi tieto palivá patrí uhlie, ropa, zemný plyn, bridlica, decht, dechtové piesky a ťažké oleje. Tento proces bol výsledkom geologických procesov pôsobiacich na organické zvyšky, ktoré vznikali prostredníctvom fotosyntézy, najmä z rias a baktérií pred devónskym obdobím (asi 419,2 až 358,9 miliónov rokov späť). Fosílne palivá sú teda konečným produktom kumulácie slnečnej energie vo forme organickej hmoty a jej následných geologických premien. Dnes viac ako 80 % svetovej produkcie energie pochádza zo spaľovania fosílnych palív [3]. Zatiaľ čo uhlie sa ako palivo používalo už od roku 1000 pred Kristom, masívne využívanie ropy a zemného plynu začalo až s priemyselnou revolúciou, ktorá koncom 19. a začiatkom 20. storočia urýchlila rast emisií skleníkových plynov (GHG). Skleníkové plyny pohlcujú infračervené žiarenie a spätne ho vyžarujú na povrch Zeme, čím prispievajú k otepľovaniu planéty a zmene klímy.
K nárastu atmosférického CO2, ktorý sa postupne zvyšuje v dôsledku spaľovania fosílnych palív a zmien využívania pôdy, významne prispieva antropogénna činnosť. Súčasné globálne emisie GHG podľa sektorov sú: priemysel - 31 %, poľnohospodárstvo - 24 % (vrátane odlesňovania), výroba tepla a elektriny - 23 % (spaľovanie uhlia, zemného plynu a ropy) a ostatné - 22 % [4].
Ropa je globálne najvyužívanejším palivom, pričom v roku 2018 jej denná produkcia a spotreba vzrástli na 159 miliónov litrov. Spotreba zemného plynu dosiahla 195 miliárd mł a uhlia vzrástla o 1,4 %, čo je dvojnásobok jeho priemerného rastu za predchádzajúce desaťročie. Emisie GHG spojené s fosílnou energiou v roku 2018 dosiahli historické maximum 37,5 GtCO2e (IEA, 2019). Dotácie na fosílne palivá, ktoré v roku 2013 predstavovali 4,9 bilióna USD (6,5 % globálneho HDP) a v roku 2015 narástli na 5,3 bilióna USD, podporujú tieto emisie. Vlády podporujú dotácie na fosílne palivá s cieľom znížiť výrobné náklady, pričom dve tretiny týchto dotácií majú formu daňových úľav, zrýchlených odpisov a znížených poplatkov za licencie. Zrušenie nepriaznivých dotácií by podporilo rozvoj zelenej ekonomiky, čo je však náročné, keďže dopyt po rope sa očakáva, že do roku 2040 narastie na 16,5 až 19,1 miliárd l/deň [4].
Spotreba fosílnej bioenergie významne prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Celosvetová rozloha pôdy je približne 13,2 miliárd hektárov, pričom iba 1,6 miliardy ha (12 %) sa využíva na pestovanie plodín, 3,7 miliardy ha (28 - 30 %) pokrývajú lesy a 4,6 miliardy ha (35 %) trávnaté a lesné ekosystémy. Viac než 50 % poľnohospodárskej pôdy sa nachádza v 10 krajinách, pričom najväčšie plochy sú v Číne, USA a Austrálii. Poľnohospodárska pôda sa v globálnom meradle znížila za posledných desať rokov o 62 miliónov hektárov, čo sa očakáva aj v nasledujúcom desaťročí (o ďalších 24 Mha). Nadmerné zavlažovanie, používanie nekvalitnej vody, intenzívne hnojenie a pesticídy vedú k znižovaniu úrodnosti pôdy a k jej znečisteniu, čo zároveň zvyšuje emisie GHG z chemických látok. Rýchla degradácia pôdy v dôsledku erózie a dezertifikácie znamená každoročnú stratu 5 - 7 miliónov ha poľnohospodárskej pôdy. Aktuálne poľnohospodárstvo a potravinové systémy vytvárajú 25 - 27 % emisií skleníkových plynov, spotrebujú 70 % svetových zásob tečúcej sladkej vody (čo sa do roku 2050 očakáva dvojnásobne) a prispievajú k 60 - 70 % strate biodiverzity [5]. Približne tretina potravín sa na globálnej úrovni premrhá, čo spôsobuje hospodárske straty vo výške 936 miliárd dolárov a tvorbu 4,4 Gt CO2e, čo predstavuje približne 8 % celkových antropogénnych emisií [6].
Potravinové systémy sa musia adaptovať na rastúci počet obyvateľov planéty, ktorý by do roku 2050 mohol dosiahnuť 10 miliárd [7]. Malthusiánska teória predpovedala exponenciálny rast populácie oproti lineárnemu nárastu potravinov
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
