Zostavenie záverečného účtu obce za rok 2018

Povinnosťou obce je po skončení účtovného a rozpočtového roka zostaviť účtovnú závierku podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. Po zostavení účtovnej závierky a jej overení audítorom má obec povinnosť údaje o rozpočtovom hospodárení súhrnne spracovať do záverečného účtu obce.

Proces zostavenia, obsah a náležitosti záverečného účtu obce (ďalej len „záverečný účet“) legislatívne upravuje zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy“). Obec pri spracovaní záverečného účtu postupuje podľa § 16 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Vysporiadanie finančných vzťahov

Východiskom zostavenia záverečného účtu a jeho dôležitou súčasťou je vysporiadanie finančných vzťahov obce a najmä zúčtovanie finančných prostriedkov vyplývajúcich z týchto vzťahov.

Obec finančne usporiada svoje hospodárenie vrátane finančných vzťahov:

1. k štátu, t. j. najmä k štátnemu rozpočtu (ďalej len „ŠR“) a štátnym fondom,
2. k právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom pôsobiacim na území obce, ako aj k obyvateľom žijúcim na tomto území vyplývajúce zo zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení (ďalej len „VZN“), ako aj zo zmlúv,
3. k zriadeným rozpočtovým a príspevkovým organizáciám (ďalej len „ROPO“),
4. k právnickým osobám, ktorých je zakladateľom,
5. k rozpočtom iných obcí a k rozpočtu VÚC, do ktorého územia obec patrí, ak plnia spoločné úlohy.

Finančné prostriedky vyplývajúce z finančných vzťahov sú súčasťou rozpočtu obce, sú rozpočtované podľa ekonomickej rozpočtovej klasifikácie ako granty a transfery v príjmovej aj výdavkovej časti rozpočtu. Prijatie týchto prostriedkov a rovnako ich použitie je súčasťou plnenia a čerpania rozpočtu obce. Zúčtovanie týchto finančných prostriedkov je rovnako dôležité pri usporiadaní prebytku rozpočtu obce, pretože ak je možné použiť ich v nasledujúcom rozpočtovom roku v súlade s platnými predpismi alebo zmluvami, ich zostatok sa pri usporiadaní prebytku rozpočtu z tohto prebytku vylučuje. Rovnako sa vylučujú z prebytku rozpočtu nevyčerpané účelové prostriedky, ktoré nie je možné použiť v súlade s účelom a ktoré sa z tohto dôvodu v nasledujúcom rozpočtovom roku pri ich zúčtovaní vracajú poskytovateľovi.

Po vyrovnaní finančných vzťahov obec pristupuje k samotnému spracovaniu záverečného účtu.

Náležitosti záverečného účtu

Podľa § 16 ods. 5 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy záverečný účet musí obsahovať:

1. údaje o plnení rozpočtu v členení na bežný rozpočet, kapitálový rozpočet a finančné operácie,
2. bilanciu aktív a pasív,
3. prehľad o stave a vývoji dlhu,
4. údaje o hospodárení príspevkových organizácií v ich pôsob­nosti,
5. prehľad o poskytnutých dotá­ciách podľa § 7 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v členení podľa jednotlivých príjemcov, ak nie sú obcou zverejnené iným spôsobom,
6. údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti, ak obec vykonáva podnikateľskú činnosť,
7. hodnotenie plnenia programov obce.

Po zostavení záverečného účtu sa jeho návrh predkladá na verejnú diskusiu. Táto povinnosť obci vyplýva z § 16 ods. 9 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a z § 9 ods. 2 zákona č. 369/1991 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“).

V súvislosti so zverejňovaním návrhu záverečného účtu treba upozorniť na novelu zákona o obecnom zriadení, na základe ktorej má obec povinnosť zverejniť návrh záverečného účtu najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce a navyše sa na obciach zavádza pripomienkové konanie k návrhu záverečnému účtu tak, ako je tomu pri VZN.

? Čo znamená pripomienkové konanie k návrhu záverečného účtu podľa zákona o obecnom zria­dení?

Dňom vyvesenia návrhu záverečného účtu začína plynúť najmenej desaťdňová lehota, počas ktorej môžu fyzické a právnické osoby uplatniť pripomienku k návrhu záverečného účtu v písomnej forme, elektronicky alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade. Pripomienkou možno v určenej lehote navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, napr. doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Z pripomienky musí byť zrejmé, kto ju predkladá. Na ostatné podnety nemusí navrhovateľ záverečného účtu prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené. Vyhodnotenie pripomienok uskutoční navrhovateľ rozpočtu s príslušnou komisiou, ak je zriadená. Vyhodnotenie obsahuje stručný obsah pripomienky, údaje o tom, kto predložil pripomienku, ktorým pripomienkam sa vyhovelo alebo nevyhovelo a z akých dôvodov. Vyhodnotenie pripomienok sa musí predložiť poslancom v písomnej forme najneskôr tri dni pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu záverečného účtu.

? Na seminári nám bolo povedané, že na základe novely zákona o obecnom zriadení od 1. 4. 2018 musí byť návrh záverečného účtu zverejnený aj 15 dní po rokovaní obecného zastupiteľstva, na ktorom bol záverečný účet schválený. Je to pravda?

Po novele zákona o obecnom zriadení od 1. 4. 2018 platí, že podľa § 9 ods. 2 zákona o obecnom zriadení obec zverejní návrh rozpočtu obce a návrh záverečného účtu obce najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce; ustanovenia § 6 ods. 4 až 7 zákona o obecnom zriadení platia rovnako.

Názor uvedený v zadaní otázky pravdepodobne vznikol nesprávnou interpretáciou novely zákona o obecnom zriadení. Pripomienkové konanie k návrhu rozpočtu a návrhu záverečného účtu sa zavádza, ale len aplikovaním ustanovení § 6 ods. 4 až 7 tak, ako na to odkazuje citovaná novela. Uvedená povinnosť vyplýva z § 6 ods. 8 zákona o obecnom zriadení, keď pre účinnosť VZN platí, že sa musí vyhlásiť, pričom vyhlásenie sa vykoná vyvesením VZN na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní a účinnosť nadobúda pätnástym dňom od jeho vyvesenia. Toto však platí len pre účinnosť VZN a nie pre účinnosť alebo zverejnenie záverečného účtu.

V tejto súvislosti je možné dať do pozornosti povinnosť subjektov verejnej správy, a teda aj obcí a ROPO, zverejňovať údaje o schválenom rozpočte na bežný rozpočtový rok, údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka a údaje o skutočnom plnení rozpočtu za predchádzajúce dva rozpočtové roky do 30 dní po schválení rozpočtu a do 60 dní po skončení rozpočtového roka. Táto povinnosť subjektom verejnej správy, a teda aj obciam a ROPO, vyplýva z ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.

* * *

Po zverejnení je návrh záverečného účtu spolu s odborným stanoviskom hlavného kontrolóra obce predmetom rokovania obecného zastupiteľstva. Na rokovanie ho predkladá starosta obce.

Povinnosť predložiť návrh záverečného účtu obce na schválenie obecnému zastupiteľstvu vyplýva z § 11 ods. 4 písm. b) zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené schvaľovať záverečný účet obce.

Podľa § 16 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy prerokovanie záverečného účtu obce sa uzatvára jedným z týchto výrokov:

1. celoročné hospodárenie sa schvaľuje bez výhrad,
2. celoročné hospodárenie sa schvaľuje s výhradami.

Podľa § 16 ods. 11 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy obec musí návrh záverečného účtu prerokovať najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka. Ide o zákonnú povinnosť obce.

? Obecné zastupiteľstvo neschválilo návrh záverečného účtu do 30. júna rozpočtového roka. Môže ho schváliť starosta?

Prerokovanie návrhu záverečného účtu a schválenie celoročného hospodárenia obce s výhradami alebo bez výhrad je len v kompetencii obecného zastupiteľstva. Starosta nemá oprávnenie schvaľovať záverečný účet, a to ani v prípade, ak obecné zastupiteľstvo v zákonnom termíne návrh záverečného účtu neschválilo.

Starosta by mal upozorniť obecné zastupiteľstvo, že podľa § 16 ods. 10 a 11 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy prerokovanie záverečného účtu sa uzatvára jedným z týchto výrokov:

1. celoročné hospodárenie sa schva­ľuje bez výhrad,
2. celoročné hospodárenie sa schvaľuje s výhradami.

Ak teda poslanci obecného zastupiteľstva majú výhrady k návrhu záverečného účtu, majú prijať uznesenie: „celoročné hospodárenie sa schvaľuje s výhradami“ a nie zaujať postoj, že neschvália záverečný účet. Ak poslanci obecného zastupiteľstva schvália celoročné hospodárenie s výhradami, musia prijať opatrenia na nápravu nedostatkov.

Poslanci obecného zastupiteľstva nemôžu neprijať žiadne uznesenie alebo prijať uznesenie, že „neschvaľujú záverečný účet“, pretože zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy presne určuje, ako sa uzatvára prerokovanie záverečného účtu. Poslanci obecného zastupiteľstva pri prerokovaní záverečného účtu musia prijať uznesenie, že „celoročné hospodárenie sa schvaľuje bez výhrad“ alebo „celoročné hospodárenie sa schvaľuje s výhradami“.

Starosta by ich mal tiež upozorniť na to, že podľa § 16 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy len obecné zastupiteľstvo môže pri prerokúvaní záverečného účtu rozhodnúť o použití prebytku rozpočtu, ak obec dosiahla prebytok rozpočtu. Ak neprerokujú návrh záverečného účtu a nerozhodnú o použití prebytku rozpočtu, nebudú môcť tieto finančné pros­triedky použiť cez peňažné fondy na ďalší rozvoj obce.

Prebytok rozpočtu alebo schodok rozpočtu

Obec po finančnom usporiadaní svojho rozpočtového hospodárenia zostaví bilanciu svojho rozpočtového hospodárenia, bilanciu svojich príjmov a výdavkov vrátane príjmov a výdavkov svojich rozpočtových organizácií. Táto bilancia príjmov a výdavkov je povinnou náležitosťou záverečného účtu obce (§ 16 ods. 1 písm. a) – údaje o plnení rozpočtu). Na základe tejto bilancie obec zistí, ako v príslušnom rozpočtovom roku hospodárila, zistí výsledok rozpočtového hospodárenia.

Výsledok rozpočtového hospodá­renia môže byť prebytok alebo schodok rozpočtu; prebytkom rozpočtu je kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami rozpočtu, schodkom rozpočtu je záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami rozpočtu, pričom príjmami a výdavkami rozpočtu sa rozumie súčet bežných a kapitálových príjmov a súčet bežných a kapitálových výdavkov.

Podľa § 16 ods. 8 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy o použití prebytku rozpočtu obce, resp. o financovaní schodku rozpočtu obce rozhoduje obecné zastupiteľstvo pri prerokúvaní záverečného účtu. Preto by záverečný účet mal obsahovať aj návrh na použitie prebytku rozpočtu, resp. vyfinancovanie schodku rozpočtu.

Výsledkom hospodárenia obce mô­že byť prebytok rozpočtu alebo schodok rozpočtu, ktorý sa zistí ako bilancia príjmov a výdavkov rozpočtu. Pre tvorbu peňažných fondov je potrebné bilanciou zistený výsledok hospodárenia upraviť v zmysle § 16 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, podľa ktorého, ak možno použiť v rozpočtovom roku v súlade s osobitným predpisom nevyčerpané účelovo určené prostriedky poskytnuté v predchádzajúcom rozpočtovom roku zo ŠR, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu, tieto nevyčerpané prostriedky sa na účely tvorby peňažných fondov pri usporiadaní prebytku rozpočtu obce podľa § 10 ods. 3 písm. a) a b) zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy z tohto prebytku vylučujú.

Podľa odkazu pod čiarou osobitným predpisom sú napr.:

1. zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v z. n. p. (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“), ktorý rieši náhradnú výsadbu drevín – podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny; orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy výlučne použiť na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území;
2. zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“), konkrétne:
   • podľa § 8 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy kapitálové výdavky možno použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch a kapitálové výdavky poskytnuté na účel ustanovený osobitným predpisom [podľa § 2 písm. c) zákona č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v z. n. p.] možno použiť aj v nasledujúcich piatich rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Prostriedky Európskej únie (ďalej len