Environmentálna kriminalita v Slovenskej republike, najzávažnejšie formy jej páchania a využitie moderných technológií pri jej odhaľovaní, dokumentovaní a vyšetrovaní

Fenomén trestných činov proti životnému prostrediu patrí v súčasnej dobe medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce bezpečnostné problémy na svete. Vzhľadom na ich stále rastúci počet a čoraz závažnejšie následky je nevyhnutné venovať stále väčšiu pozornosť regulácii a sankciám týkajúcich sa týchto činov. Tieto činy, ktoré vážne ohrozujú životné prostredie, vyžadujú nielen primeranú reakciu, ale aj účinnú legislatívu. Všetci sme svedkami toho, ako negatívne následky týchto činov nesiahajú len na životné prostredie, ale ovplyvňujú aj ekonomiku, sociálnu stabilitu a verejné zdravie. V priestore Európskej únie je tento problém systematicky upravený prostredníctvom smernice 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva v znení neskorších zmien a dodatkov (ďalej len „smernica 2008/99/ES“), ktorá bola schválená v reakcii na nárast environmentálnych trestných činov s medzinárodnými dôsledkami. Posledných desať rokov však viedlo k zisteniu, že súčasné sankčné ustanovenia sú často nedostatočné na dosiahnutie požadovaného súladu s právom na ochranu životného prostredia, čo poukázalo na potrebu revízie smernice 2008/99/ES. Dynamika tohto procesu nám jasne ukazuje potrebu revízie a zdokonalenia právnych predpisov v tejto oblasti. Nová právna úprava by mala zohľadniť nielen existujúce nedostatky, ale aj aktuálne výzvy v oblasti environmentálnej kriminality [1]. Na vyššie uvedené tvrdenia aj priamo reagovala európska legislatíva, a to smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2024/1203 z 11. apríla 2024 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorou sa nahrádzajú smernice 2008/99/ES a 2009/123/ES(ďalej len „smernica 2024/1203“), v ktorej Európsky parlament a Rada Európskej únie jednoznačne vyjadrili názor, že existujúce pravidlá sankcií podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES nie sú dostatočné na dosiahnutie súladu s právom Únie týkajúceho sa ochrany životného prostredia. Takýto súlad by mohol a mal zvýšiť dostupnosťou účinných, primeraných a odrádzajúcich trestných sankcií, ktoré zodpovedajú závažnosti trestných činov a dokážu vyjadriť väčší spoločenský nesúhlas než použitie správnych sankcií. Komplementárnosť trestného a správneho práva má zásadný význam pre prevenciu a odrádzanie od protiprávneho konania, ktoré poškodzuje životné prostredie [2].