Priestupky podľa zákona o ochrane nefajčiarov v územnej samospráve (1. časť)

Právna úprava priestupkov podľa zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o ochrane nefajčiarov"), ktoré popri Policajnom zbore prejednávajú aj je obsiahnutá v § 11 ods. 1 písm. a) a e) tohto zákona. Ustanovenie § 11 zákona o ochrane nefajčiarov však neobsahuje len skutkové podstaty priestupkov prejednávaných obcou alebo obecnou políciou, ale aj skutkové podstaty priestupkov, ktorých prejednávanie je zákonodarcom zverené iným orgánom verejnej moci, napríklad orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva (§ 3 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.), Slovenskej obchodnej inšpekcii alebo Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR.

Obce a obecné polície prejednávajú len dva priestupky podľa zákona o ochrane nefajčiarov, konkrétne:

Ustanovenie § 11 zákona o ochrane nefajčiarov obsahuje tak hmotnoprávne normy, ako aj procesnoprávne aspekty. Prvý odsek tohto ustanovenia je hmotnoprávnej (materiálnej) povahy. Prináša taxatívny (vyčerpávajúci) a pozitívny výpočet skutkových podstát priestupkov podľa tohto zákona.

Priestupky predstavujú druh správnych deliktov. Platná právna úprava neobsahuje legálnu definíciu pojmu "správny delikt". Právno-normatívne nie je upravená ani legálna klasifikácia správnych deliktov. Obe legislatívne absencie sa odôvodňujú množstvom a rôznorodosťou druhov protiprávnych konaní vo verejnej správe. Právna teória klasifikuje správne delikty do viacerých skupín. Jednotlivé členenia správnych deliktov nie sú však jednotné. Z hľadiska platnej normatívnej úpravy je významné členenie správnych deliktov na priestupky a iné správne delikty.

Správne delikty podľa § 11 zákona o ochrane nefajčiarovmajú charakter priestupkov, pretože sú za priestupok výslovne  označené. Podľa § 2 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z. n. p. (ďalej len "zákon o priestupkoch") sa totiž za priestupok považuje len také zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a  napríklad v zákone o ochrane nefajčiarov, v zákone č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v z. n. p., alebo v zákone Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení").

Predmetná nevyhnutnosť explicitného označenia správneho deliktu ako priestupku predstavuje súčasne odlišujúci znak správnych deliktov podľa § 10 a § 11 zákona o ochrane nefajčiarov. Kým totiž správne delikty podľa § 11 zákona o ochrane nefajčiarov sú vyslovene normatívne klasifikované ako priestupky, správne delikty uvedené v § 10 tohto zákona nie sú výslovne označené ako priestupky. To je dôvodom, prečo v § 10 zákona o ochrane nefajčiarov z hľadiska teórie administratívnej zodpovednosti ide o iné (od priestupkov odlišné) administratívne protiprávne konania.

Zákon o ochrane nefajčiarov v § 11 ods. 1vymedzuje taxatívnym spôsobom obligatórne (povinné) pričom sa diferencuje: