Pohreby a pochovávanie v podmienkach samosprávy (II.)

Kultúra pochovávania siaha už niekoľko tisícročí do minulosti a ovplyvňuje aj našu budúcnosť. Stranícke pomery v dobách po druhej svetovej vojne (socializmus) pohrebníctvo ako také poznačili, ale nezmenil sa prístup k našim zosnulým v rámci pochovávania a rituálov pri pohreboch v Československu. Vývoj pohrebných služieb až do roku 2006 bol jednostranný a vo väčšine prípadov tieto služby vykonávali mestské organizácie, ktoré mali aj iné pracovné zaradenia a nemali inšpiráciu skultúrňovať toto smutné prostredie.

Do roku 2006 sa naraz objavilo množstvo pohrebných služieb a začínal sa ostrý boj o zosnulých. Pohrebné služby sa pohybovali v nemocničných priestoroch s nevhodnými nápismi na uniformách. Nesprávne zaobchádzanie s nebožtíkom, nedostatok materiálno--technického zabezpečenia vlastníka pohrebnej služby, či už išlo o motorové vozidlá alebo úložný priestor pre zosnulých v chladiarenskom zariadení, boli na dennom poriadku.

Uvedenú situáciu bolo potrebné zmeniť zákonom, čo sa podarilo v roku 2010, a schválením zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o pohrebníctve") sa začala nová éra skultúrňovania, ale hlavne fungovania pohrebných služieb.

Povolenia sa vydávali na základe zloženia skúšok z danej oblasti pred komisiou na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (ďalej "RÚVZ") a až na základe schválenia prevádzky mohla daná pohrebná služba fungovať na Slovensku. Kompetencie pohrebných služieb a správy cintorínov sú presne určené v cit. zákone a ich dodržiavanie kontroluje RÚVZ v danej oblasti v súčinnosti či už s daňovým úradom alebo inšpekciou práce.

Skvalitňovanie pohrebných služieb sa podarilo dosiahnuť aj vďaka , ktoré sa konali v Trenčíne (v rokoch 2012, 2014, 2016, 2018), a vystavovatelia priniesli a ukázali modernejšie pohrebné