Osobitosti sociálneho fondu na školách

V rámci KZVS na rok 2014 sa dohodlo viacero benefitov pre zamestnancov pracujúcich vo výkone práce vo verejnom záujme v podobnom rozsahu ako tomu bolo po minulé roky. Zabezpečila sa kratšia pracovná doba nad rozsah zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), dlhšia výmera dovolenky o jeden týždeň, príspevok na odchodné vyšší o jeden mesiac oproti Zákonníku práce či príspevok na dôchodkové sporenie a tvorba so­ciálneho fondu.

Záväznosť KZVS

KZVS platí pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2003 Z. z.“) na rok 2014 je uzatvorená v súlade s § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“). KZVS je záväzná pre všetkých zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. a zamestnávateľov, ktorí sú uvedení v Čl. I. ods. 2 KZVS, teda aj pre školy, školské zariadenia ako samostatné právne subjekty, rozpočtové organizácie obcí.

Školy a školské zariadenia pri odmeňovaní povinne postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z., preto pre ne platí KZVS vo všetkých ustanoveniach.

Obsahom KZVS je priaznivejšia úprava pracovných podmienok vrátane platových podmienok a podmienok zamestnávania. Kolektívne vyjednávanie podľa § 2 ods. 3 písm. a) zákona o kolektívnom vyjednávaní za účelom uzatvorenia podnikových kolektívnych zmlúv sa následne môže uskutočniť medzi zamestnávateľom a príslušným odborovým orgánom.

Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania podľa KZSV

Vo väčšine ustanovení KZVS stanovuje výhodnejšie podmienky nad rámec Zákonníka práce už explicitne, tzn., že tieto ustanovenia platia pre všetkých zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. už priamo z KZVS aj v tom prípade, ak by sa na škole, školskom zariadení neuzatvorila podniková kolektívna zmluva.

Pracovný čas

Pracovný čas zamestnanca je 37 a 1/2 hodiny týždenne, u zamestnanca, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke na 36 a 1/4 hodiny týždenne a u zamestnanca, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke na 35 hodín týždenne.

Poznámka: Výhodnejšie ustanovenie o skrátenom pracovnom čase oproti Zákonníku práce (40 hodín) platí všeobecne, a to aj pre zamestnávateľov, ktorí by z rôznych dôvodov neuzatvorili podnikovú kolektívnu zmluvu.

Dovolenka

Základná výmera dovolenky je päť týždňov. Dovolenka vo výmere šiestich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku. Dovolenka riaditeľa školy, riaditeľa školského výchovno-vzdelávaciaeho zariadenia, riaditeľa špeciálneho výchovného zariadenia a ich zástupcov, učiteľa, pedagogického asistenta, odborného zamestnanca, majstra odbornej výchovy a vychovávateľa je deväť týždňov v kalendárnom roku.

Zásadná zmena v KZVS na rok 2014 nastala práve v tomto ustanovení, kedy sa do určenej deväť týždňovej dovolenky dostali už aj odborní zamestnanci, teda budú mať dovolenku na úrovni ostatných pedagogických zamestnancov v školách.

Odstupné

KZVS v roku 2014 ustanovuje zvýšenie odstupného pri skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce nad rozsah ustanovený v § 76 ods. 1 tohto zákona len ako možnosť, ktorú môžu zmluvné strany dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve.

Poznámka: V prípade, ak sa na škole neuzatvorí podniková kolektívna zmluva na príslušný kalendárny rok platí len nárokové odstupné ustanovené v Zákonníku práce.

Odchodné

Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odchodné nad rozsah ustanovený v § 76a ods. 1 Zákonníka práce v sume jedného funkčného platu zamestnanca. V podnikovej kolektívnej zmluve môžu zmluvné strany dohodnúť zvýšenie odchodného priaznivejšie, ak to príslušný právny predpis umožňuje.

Poznámka: KZVS v prípade odchodného ustanovuje nárok zamestnanca nad rámec Zákonníka práce už priamo z KZVS aj bez podnikovej kolektívnej zmluvy. Aj toto ustanovenie (obdobne ako skrátený pracovný čas) platí všeobecne, a to aj pre zamestnávateľov, ktorí by z rôznych dôvodov neuzatvorili podnikovú kolektívnu zmluvu.

Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie

Výška príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie v zamestnávateľských zmluvách uzatvorených počas roka 2014 je najmenej 2 % z objemu zúčtovaných platov zamestnancov. U zamestnávateľa, u ktorého sa v podnikovej kolektívnej zmluve uzatvorenej do 31. decembra 2013 dohodla určitá výška platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a u zamestnávateľa, ktorý uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou do 31. decembra 2013, zostáva dohodnutá výška platenia príspevkov zachovaná a v roku 2014 je najmenej 2 % z objemu zúčtovaných platov zamestnancov.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

KZVS v Čl. III. ods. 2 dáva možnosť v podnikovej kolektívnej zmluve dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca vo vyššej percentuálnej sadzbe ako ustanovuje zákon, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca.

Poznámka: V prípade, ak sa na škole neuzatvorí podniková kolektívna zmluva na príslušný kalendárny rok, aj tu platí len nároková náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti ustanovená v zákone č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tvorba sociálneho fondu

Celkový prídel do sociálneho fondu sa tvorí povinným prídelom vo výške 1 % a ďalším prídelom najmenej vo výške 0,05 % zo súhrnu hrubých platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.

Ďalší prídel je stanovený v KZVS vo výške 0,05 %. V podnikovej kolektívnej zmluve však možno dohodnúť maximálnu výšku až do 0,5 %. Znamená to teda, že minimálny prídel do sociálneho fondu je 1,05 % a maximálny prídel je 1,5 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Maximálny prídel vo výške 1,5 % však možno dohodnúť len v podnikovej kolektívnej zmluve. Tam, kde sa podniková kolektívna zmluva neuzatvára, možno tvoriť sociálny fond len vo výške 1,05 % stanovenej v KZVS.

Zúčtovanie sociálneho fondu

V súvislosti s tvorbou a čerpaním sociálneho fondu pripomínam povinnosť zamestnávateľa vyplývajúcu z § 6 ods. 3 zákona o sociálnom fonde, a to zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.

V zmysle tohto ustanovenia zamest