Miestny poplatok za rozvoj - teoretické a praktické východiská (II.)

Ako pri každej dani a poplatku, tak aj pri poplatku za rozvoj môžeme zadefinovať jeho štyri základné náležitosti (znaky), a to predmet, poplatník, základ dane a sadzbu.

Predmet poplatku je vyjadrený pozitívnym aj negatívnym výpočtom v § 3 zákona o miestnom poplatku, podľa ktorého predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba. Treba mať na zreteli, že v prípade uloženia poplatku za rozvoj iba v niektorom katastrálnom území obce, prípadne jednotlivej časti obce, sa posudzuje pozemná stavba iba v tejto konkrétnej časti.

Novelou zákona o miestnom poplatku (zákon č. 375/2016 Z.z.) sa precizovalo predmetné ustanovenie zákona, čím sa predmet poplatku za rozvoj rozšíril aj o stavbu:

Zákonodarca tým reagoval na prax stavebníkov v súvislosti s dodatočným legalizovaním stavby a doplnil aj ďalšie situácie, ktoré súvisia s povolením stavby iným spôsobom, ako je stavebné povolenie. Zároveň treba mať na zreteli aj to, že poplatok za rozvoj sa vzťahuje len na nadzemné časti stavby, preto je z poplatku za rozvoj úplne vylúčená stavba, ktorá sa celá nachádza pod zemou.

Aká výmera je zaťažená poplatkom za rozvoj pri nadstavbe či prístavbe k pôvodnej stavbe? Novelou zákona o miestnom poplatku sa doplnil nový odsek 2 v § 3 zákona, podľa ktorého predmetom poplatku za rozvoj je stavba, ak jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby, teda predmetom poplatku za rozvoj je len rozdiel podlahovej plochy novej a starej stavby, v tomto prípade podlahová plocha prístavby či nadstavby, ak je zároveň z dôvodu aj negatívneho vymedzenia predmetu vo výmere väčšej ako 25 m2.

Zákon o miestnom poplatku vymedzuje predmet poplatku za rozvoj aj negatívnym spôsobom, kedy v § 3 ods. 3 uvádza taxatívny výpočet stavieb, pri ktorých sa poplatok za rozvoj nevyrubuje.

Zo zákona je rovnako vylúčený poplatok za rozvoj aj pri významnej investícii (zákon č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v z. n. p.). Zjednodušene možno konštatovať, že štát si ochránil prípady, kedy by vyrubenie poplatku za rozvoj mohlo vytvoriť prekážku pri rokovaní so strategickým investorom, pričom podľa cit. osobitného predpisu ide v takom prípade o stavbu, ktorá je národohospodársky významná alebo jej realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest, či finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie takejto stavby sú v sume najmenej 100 miliónov eur investičných nákladov, alebo o nej rozhodla vláda Slovenskej republiky. Rovnako tak ďalšie stavby, ktoré bezprostredne súvisia s prípravou takejto významnej investície či strategického parku.

Novelou zákona o miestnom poplatku sa negatívne vymedzenie predmetu poplatku rozšírilo aj o ďalší špecifický druh stavieb súvisiacich s poľnohospodárstvom. So zreteľom na podporu najmä malých a stredných poľnohospodárov sa vylúčili spod poplatku za rozvoj aj:

Tieto tri výnimky z poplatku za rozvoj však nemôže využiť poľnohospodár (stavebník), ak by bol zároveň už vlastníkom alebo stavebníkom inej uskutočňovanej stavby s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území. Z praktickej stránky bude musieť obec skúmať pri právoplatnosti stavebného povolenia na novú stavbu, či stavebník nie je evidovaný k totožnému druhu stavby v katastri nehnuteľností a či nemá na stavebnom úrade začaté ďalšie stavebné konanie na totožný druh stavby.

----------------------------------------------------------------------------------------------------

Negatívne vymedzenie predmetu je ustanovené priamo zákonom o miestnom poplatku taxatívnym výpočtom a obec nie je zákonom splnomocnená ani na jeho akékoľvek ďalšie rozširovanie ani úpravu VZN. Nie je preto potrebné tento výpočet vo VZN ani uvádzať, obec v takom prípade nebude ani vydávať rozhodnutie.

-----------