Zavedeniu miestneho poplatku za rozvoj (ďalej len "poplatok za rozvoj") predchádzala komunikácia medzi zástupcami Inštitútu urbánneho rozvoja, Ministerstva financií SR, Združením miest a obcí Slovenska a Úniou miest Slovenska. Dôvodom tejto komunikácie bola potreba zavedenia nového finančného nástroja, ktorý by reguloval povinnosti stavebníkov
uložené v súvislosti s územným a stavebným konaním - tzv. vyvolané investície na území obcí. Z dostupných zákonných možností bolo možné regulovať vyvolané investície samostatnou zmenou podmienok územného a stavebného konania zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon") či prostredníctvom finančnej regulácie zákonom č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len "zákon o miestnych daniach").
Zákonodarca zvolil druhý spôsob regulácie, pričom uprednostnil existenciu samostatného osobitného predpisu, ktorým je zákon o miestnom poplatku, a to najmä z dôvodu špecifickej povahy poplatku za rozvoj a predchádzania neprehľadnosti zákona o miestnych daniach.
Vymedzenie poplatku za rozvoj a jeho použitie
Zákon o miestnom poplatku definíciu poplatku za rozvoj neuvádza. Zo samotného pojmu však možno odvodiť niekoľko poznámok. Keďže ide o poplatok, základným definičným znakom by mala byť jeho
ekvivalentnosť k poskytnutiu administratívneho úkonu obcou poplatníkovi,
ako tomu je pri správnych poplatkoch, resp. k poskytnutiu služby, ako je tomu pri poplatku za komunálne odpady a drobný stavebný odpad. Z tohto hľadiska možno pri poplatku za rozvoj do istej miery polemizovať s jeho ekvivalentnou protihodnotou.
Pri posudzovaní tejto otázky je možné vychádzať aspoň zo skutočnosti, že výnos z poplatku za rozvoj je účelovo viazaný na krytie kapitálových výdavkov rozpočtu obce súvisiacich s konkrétnym druhom verejnoprospešných stavieb, a teda stavebník získava službu vo forme verejného osvetlenia, materskej školy, atď.
Keďže však zákon o miestnom poplatku zúžil účelové použitie poplatku za rozvoj len na úroveň katastrálneho územia alebo jednotlivej časti obce, pre neadresnosť poskytovanej služby bez právneho nároku stavebníka, napríklad lámp verejného osvetlenia v mieste konkrétnej výstavby alebo konkrétneho miesta v materskej škole, nemožno ani z tohto hľadiska hovoriť o prvku ekvivalentnosti, a preto svojou ekonomickou podstatou pripomína skôr daň.
Vymedzenie pojmu poplatku za rozvoj môže byť spojené s rozvojom obce, kedy v dôsledku investičnej činnosti dochádza k rozvoju nielen určitého územia obce, ale aj rozvoj občianskej infraštruktúry ako sú detské
