Podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí: "Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nepoužijú pri prevode majetku obce, a to pri prevodoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený; zámer previesť majetok týmto spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby."
Pojem
"dôvod hodný osobitného zreteľa"
zavedený
zákonom o majetku obcínie je legálne definovaným pojmom, a to ani demonštratívnym výpočtom. Ani judikatúra zatiaľ nedala jasnú odpoveď, ako vykladať tento neurčitý právny pojem.
Výslovnou požiadavkou zákonodarcu je však zdôvodnenie osobitného zreteľa a rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou poslancov.
Účelom takejto všeobecnej zákonnej úpravy bolo ponechať voľnosť na vyhodnotenie špecifických miestnych podmienok konkrétnej obce/mesta kvalifikovanej väčšine poslancov obecného/mestského zastupiteľstva.
Je na samosprávnej úvahe každej obce, aby si prípady hodné osobitného zreteľa stanovila vzhľadom na miestne pomery, podľa vlastných potrieb a s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu.
Dôvodová správa k novele zákona o majetku obce, ktorou zákonodarca zaviedol dôvod hodný osobitného zreteľa pri prevode majetku, sa nezmieňuje o zavedení tejto výnimky zo štandardných trhových foriem prevodu majetku obce. Zmyslom dôvodovej správy je objasniť úmysel zákonodarcu formulovaný vo všeobecných právnych vetách, ktoré z toho dôvodu prinášajú aj možný rôzny výklad. Dôvodová správa má prispieť k zákonnému a správnemu výkladu jednotlivých ustanovení zákona.
V dôsledku absencie bližšieho zdôvodnenia inštitútu dôvodu hodného osobitného zreteľa v dôvodovej správe nie je možné teleologickým výkladom zistiť
ratio legis
(úmysel zákonodarcu) zavedenej úpravy, čo
posilňuje pozíciu obce na extenzívny výklad právnej úpravy. Chýbajúce vymedzenie dôvodov právnej úpravy posilňuje samosprávne uváženie obce pri nakladaní s majetkom obce.
Samosprávne poňatie nakladania s majetkom obce má priamy ústavnoprávny základ v čl. 65 Ústavy SR:
"Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami."
Nakladanie s majetkom obce predstavuje tzv. nevrchnostenskú správu obce. Nakladanie s majetkom obce nie je výkonom verejnej moci, pri ktorej by bola obec limitovaná princípom legality podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR:
"Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon". Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 148/2010: "Za štátny orgán na účely čl. 2 ods. 2 Ústavy SR treba považovať aj obec, pokiaľ vykonáva verejnú moc."
Naopak, súkromná správa je vybudovaná na autonómii subjektu, limitovanej iba kogentnými zákonnými ustanoveniami.
Ak obec nakladá s majetkom obce, vstupuje do súkromnoprávnych vzťahov.
Autonómia subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch je garantovaná článkom 2 ods. 3 Ústavy SR: "
Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá."
Autonómia obce voľne nakladať s majetkom obce je limitovaná verejným záujmom na ochrane obecného majetku.
Podľa
nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1. apríla 2009:
"Majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie, slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva, majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s