Rumunsku bola uložená pokuta za neuzavretie viacerých skládok – postihne Slovensko rovnaký osud?

Na to, aby mohol Súdny dvor EÚ pristúpiť k uloženiu pokuty členskému štátu, musí prebehnúť viacero konaní, korešpondencie, posúdení a kontrol.

Konanie voči členskému štátu EÚ pre porušenie Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len „ZFEÚ“), pod ktoré spadá aj opomenutie, alebo nesprávne prevzatie smernice do právneho poriadku členského štátu, alebo jej nedostatočná či nesprávna aplikácia, sa začína vtedy, keď Európska komisia (ďalej len „Komisia“) formálnou výzvou požiada členský štát, aby sa vyjadril k porušeniu, ktoré mu Komisia vyčíta.

Členský štát, spravidla príslušné ministerstvo, reaguje na zaslanú výzvu (tzv. infringement) odôvodneným stanoviskom, v ktorom sa k danému porušeniu vyjadrí. V závislosti od vyčítaného porušenia, odpovedí, navrhnutých a vykonaných krokov zo strany členského štátu a dopytov Komisie, môže posudzovanie Komisie trvať niekoľko mesiacov alebo aj rokov. Podľa toho, ako sa v konečnom dôsledku Komisia uspokojila alebo neuspokojila s vysvetlením a navrhnutými krokmi, sa rozhodne, či porušenie pretrváva a predloží prípad na rozhodnutie Súdnemu dvoru EÚ, alebo nie.

Ak Komisia dospeje k záveru, že vysvetlenia, navrhnuté a skutočne podniknuté kroky neboli dostatočné, alebo ak budú navrhnuté postupy uskutočnené, ale z hľadiska Komisie neskoro či nedostatočne, podá žalobu na Súdny dvor EÚ voči danému štátu. Súdny dvor EÚ posúdi právny a faktický stav a v prípade, že členský štát porušil Zmluvu o fungovaní Európskej únie, napríklad tým, že buď netransponoval správne, alebo včas nejakú smernicu, alebo ju fakticky nedodržal, konštatuje porušenie.

Následne má daný členský štát v čo možno najkratšom čase dať vzniknutú situáciu do poriadku, teda buď upraviť legislatívu, alebo aj fakticky podniknúť kroky, ktoré vzniknutý stav porušovania ukončia.

Skutočnosť, či členský štát svoje konanie napravil a porušovanie vytknutej povinnosti ukončil, opäť kontroluje Komisia. Ak porušovanie pretrváva, Komisia opäť kontaktuje členský štát, komunikuje s ním o plánovaných krokoch, harmonograme nápravy a postupoch. Ak sa ukáže, že členský štát nepostupuje správne, dosť rýchlo alebo nedodržuje harmonogram, Komisia konštatuje, že nesplnenie povinnosti pretrváva a podá voči danému štátu opäť žalobu na Súdnom dvore EÚ. Komisia má pritom voľnú úvahu pri rozhodovaní o vhodnosti postupu voči členskému štátu, teda napríklad ohľadom momentu, kedy ku kontrole dodržiavania postupov alebo podaniu žaloby pristúpi, alebo určení lehoty na odpoveď či nápravu.

V tomto kole už Komisia žiada, aby Súdny dvor EÚ nielen určil, že členský štát neprijal opatrenia na dosiahnutie súladu so skorším rozsudkom, t. j. nesplnil povinnosti, ktoré mu z neho vyplývali, ale žiada aj o uloženie finančnej sankcie. Táto pozostáva spravidla z dvoch komponentov, a to, denného penále a paušálnej pokuty. Súd má pri rozhodovaní voľnú úvahu a môže uložiť buď denné penále, alebo paušálnu pokutu, alebo kumulatívne oboje, ak členský štát v čase posúdenia skutkových okolností Súdnym dvorom EÚ naďalej právo EÚ porušuje.

Pri stanovovaní výšky sankcie sú návrhy Komisie len užitočným návodom, ale nie sú pre Súdny dvor EÚ záväzné. Súdom uložené finančné sankcie však nemôžu presiahnuť výšku navrhnutú Komisiou. [3] Výpočet pokút sa zakladá na metóde, ktorá zohľadňuje závažnosť porušenia s prihliadnutím na význam porušených pravidiel a vplyv porušenia na všeobecné a osobitné záujmy, jeho trvanie a platobnú schopnosť členského štátu s cieľom zabezpečiť, aby samotné sankcie mali odrádzajúci účinok. Komisia zverejňuje postup výpočtu a maximálne možné sumy pokút na príslušné roky. [4]

Rumunské porušenie smernice o skládkach v predmetnej veci

Uloženiu samotnej pokuty predchádzalo rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o tom, že Rumunsko si nesplnilo svoje povinnosti podľa európskych predpisov.

Vytýkané porušenie

Konkrétne Súdny dvor EÚ dňa 18. októbra 20