Evolúcia skládkovania

Skládkovanie odpadov bolo najstaršou a najlacnejšou metódou nakladania s odpadmi už od počiatkov ľudstva. Predhistorický človek produkoval v rámci svojho metabolizmu len minimálne množstvo odpadkov, ktoré končili v nejakej odpadovej jame tesne pri jeho obydlí. [1] Vzhľadom na ťažký a náročný život v tejto dobe si vážil a vedel absolútne zužitkovať každý svoj vyrobený či používaný predmet, ktorý často mohol rozhodovať o jeho živote a smrti. Dnes sú takéto smetiská vítaným zdrojom informácií pre archeológov. S narastajúcim hmotným bohatstvom ľudstva rástla postupne aj produkcia odpadov, t.j. vecí, ktoré už pre svojho majiteľa stratili hodnotu. Jeden z hlavných dôvodov súčasnej "nadprodukcie" odpadov najmä v druhej polovici 20. storočia je často deklarovaná naša vysoká spotreba a krátka doba životnosti vyrábaných produktov. Treba však upozorniť ešte aj na ďalší fakt. Technologický pokrok, zlepšujúca sa potravinová dostupnosť a ekonomická vyspelosť významnej časti ľudstva na konci 20. storočia znížili celosvetovú biedu a chudobu. To taktiež zmenšuje počet tzv. "waste pickers", t.j. tých ľudí, pre ktorých vyhodené veci ešte vždy nájdu nejaké uplatnenie a vracajú tak odpadom druhý život.

Skládkovanie odpadov sa v minulosti vždy uskutočňovalo s čo najmenšími nákladmi. [2] Je to logické z toho dôvodu, že podľa jednej z definícii odpad predstavuje tovar zo zápornou hodnotou. Každá ďalšia operácia s odpadom len zvyšuje jeho zápornú hodnotu, a teda vlastne stratu pre majiteľa. Preto sa vždy hľadali čo najjednoduchšie, najbližšie a najlacnejšie riešenia, ako sa odpadu zbaviť. Len pre zaujímavosť, existuje archívny záznam ešte z doby Karla IV. o tom, ktorý deň v týždni a akým spôsobom sa vyvážal odpad zo Starého Mesta pražského. Priemyselná revolúcia v 18. storočí priviedla značnú časť vidieckeho obyvateľstva do miest, kde sa potom logicky zvyšuje a koncentruje produkcia odpadov. Začína tak éra odpadového manažmentu, kde treba tento hromadiaci sa odpad vyvážať mimo mesto na nejaké "smetisko". Spočiatku sa tento odpad ukladal blízko miest na pozemky, ktoré mali malú trhovú hodnotu (močiare, diery, rokliny), prípadne sa cielene vykopávali jamy pre tento účel. Sprievodným javom týchto smetísk boli požiare - odpad sa úmyselne zapaľoval, aby sa zmenšil jeho objem. Asi od 50. rokov 20. storočia sa pomaly začala presadzovať technológia prekrývania odpadu zeminou, resp. jeho zasypávania, aby sa znížilo riziko zápachu a tiež prístupu hlodavcov, hmyzu a vtákov. V dnešnom ponímaní sa zrodila prvá t.j. skládka, ktorá už nie je len nejakým smetiskom, ale má aspoň minimálny stupeň riadenia jej prevádzky. Je pochopiteľné, že aj manuál medzinárodnej odpadovej asociácie uvádza, že pre rozvojové krajiny s nízkou ekonomickou silou je