Spoločnosť Porr Bau GmbH bola na účely kultivácie pôdy, resp. zlepšenia kvality poľnohospodárskych plôch, požiadaná zo strany viacerých poľnohospodárov o dodanie výkopovej zeminy, ktorú mala získať pri výkopových prácach na poľnohospodárskych pozemkoch. Išlo pritom o nekontaminovaný výkopový materiál kvalitatívnej triedy A 1, ktorý je podľa rakúskeho práva triedou najvyššej kvality pre výkopovú pôdu a v súlade s týmto právom je takéto použitie dotknutej zeminy pre zamýšľané terénne úpravy vhodné a povolené.
Na základe uvedeného preto požiadala spoločnosť príslušný správny orgán (Bezirkshauptmannschaft Graz Umgebung) o to, aby konštatoval, že výkopová zemina, ktorú dodala, nepredstavuje odpad a súčasne, že plánované práce nepredstavujú činnosť podliehajúcu povinnosti zaplatiť poplatok za kontamináciu.
Rakúsky správny orgán po posúdení žiadosti vydal rozhodnutie, v zmysle ktorého konštatoval, že pôda vykopaná pri výkopových prácach na poľnohospodárskych pozemkoch predstavuje odpad podľa rakúskeho zákona o odpadovom hospodárstve, a teda dodaná výkopová zemina spoločnosťou Porr Bau GmbH neprestala byť odpadom - najmä z dôvodu, že nemali byť dodržané formálne kritériá stanovené spolkovým plánom odpadového hospodárstva.
Spoločnosť Porr Bau GmbH podala následne proti rozhodnutiu správneho orgánu žalobu na príslušný vnútroštátny súd (Landesverwaltungsgericht Steiermark), ktorý sa v rámci zodpovedania prejudiciálnych otázok obrátil na Súdny dvor.
Vnútroštátny súd sa totiž domnieval, že stav, keď odpad prestáva byť odpadom, je podľa aktuálne platného rakúskeho právneho rámca obmedzený spôsobom, ktorý je v rozpore s právom Európskej únie. V súčasnosti vedú k tomu, aby odpad prestal byť odpadom, iba dve činnosti: príprava na opätovné použitie prostredníctvom kontroly, čistenia alebo opravy alebo skutočné použitie dotknutého materiálu na účely nahradenia surovín. Pokiaľ ide o výkopovú zeminu, mali byť kritériá uplatniteľné v Rakúskej republike podľa názoru vnútroštátneho súdu reštriktívnejšie, keďže príprava na opätovné použitie nemá viesť k stavu, keď odpad prestáva byť odpadom. V posudzovanom prípade však patrí výkopová zemina do triedy najvyššej kvality, a teda z technického a právneho hľadiska má byť vhodná na zlepšenie kvality poľnohospodárskych plôch, na ktorých má dôjsť k jej použitiu. Formálne kritériá stanovené rakúskou národnou úpravou vykladané reštriktívne mohli podľa vnútroštátneho súdu brániť, aby došlo k stavu, keď táto zemina prestáva byť odpadom.
Uvedeným tak mohlo byť zabránené tomu, aby došlo k zlepšeniu kvality poľnohospodárskych plôch výkopovou zeminou slúžiacou na nahradenie surovín. Na základe tejto skutočnosti malo podľa názoru vnútroštátneho súdu dochádzať súčasne k tomu, že nemá byť dodržaná ani hierarchia odpadového hospodárstva podľa Smernice o odpade. V praxi by uvedené znamenalo, že takto nastavená národná úprava by bola v rozpore s cieľmi sledovanými Smernicou o odpade, keďže predmetná výkopová zemina je vhodná na zhodnotenie, teda nemusí skončiť na skládke.
Posúdenie veci Súdnym dvorom
Ako bolo uvedené skôr, Súdny dvor dospel k názoru, že v predmetnom prípade treba posúdiť, či sa majú článok 3 bod 1
2)
, článok 5 ods. 1
3)
a článok 6 ods. 1
4)
Smernice o odpade vykladať v tom zmysle, že bránia národnej právnej úprave, podľa ktorej nekontaminovaná výkopová zemina patriaca podľa národného práva do triedy najvyššej kvality, sa:
a)
má kvalifikovať ako odpad, hoci sa konštatovalo, že sa na túto zeminu vzťahuje pojem vedľajší produkt, a
b)
táto zemina prestáva považovať za odpad iba v prípade, že sa priamo použije ako náhrada surovín a že jej držiteľ splní formálne kritériá, ktoré sú na účely ochrany životného prostredia irelevantné.
Súdny dvor konštatoval v rámci posúdenia veci nasledovné:
Výkopová zemina - odpad vs. vedľajší produkt
ODPAD
Vychádzajúc z legislatívneho rámca Európskej únie a aktuálnej rozhodovacej praxe Súdneho dvora, považoval Súdny dvor pri posudzovaní kvalifikácie, či je niečo odpad alebo nie, potrebné vychádzať najmä z držiteľovho konania a významu pojmu "zbaviť sa".
Uvedené je nevyhnutné posudzovať v kontexte cieľa Smernice o odpade a rovnako aj čl. 191 ods. 2 ZFEÚ (zásada predchádzania škodám a prevencie). Vz