Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) vo svojich ustanoveniach vymedzuje nielen spôsoby skončenia pracovného pomeru, ale aj dôvody takého skončenia. Tiež ustanovuje postup, ktorý treba dodržať, aby bolo skončenie pracovného pomeru platné.
Rozlišujeme medzi skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca, skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa a treťou možnosťou je skončenie pracovného pomeru po vzájomnej dohode zamestnanca a zamestnávateľa.
Zákonník práce vymedzuje postup, ktorý je zamestnávateľ povinný dodržať pre jednotlivé dôvody skončenia pracovného pomeru.
Okrem postupu skončenia pracovného pomeru Zákonník práce ustanovuje aj dôvody, pre ktoré môže zamestnávateľ so zamestnancom skončiť pracovný pomer. Jedným z týchto dôvodov je aj situácia, keď zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu možnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
Tento článok sa zameriava na skončenie pracovného pomeru práve z dôvodu zamestnancovho zdravotného stavu podľa lekárskeho posudku.
Strata spôsobilosti vykonávať dohodnutú prácu pre zdravotné problémy zamestnanca
Podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce: „Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva“.
Z dikcie ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce vyplýva, že právna norma rozoznáva tri prekážky na strane zamestnanca, pre ktoré zamestnávateľ môže s takým zamestnancom skončiť pracovný pomer jednostranne. Konkrétne ide o nasledujúce prípady:
- zamestnanec dlhodobo stratí zdravotnú spôsobilosť na výkon dohodnutej práce – za dlhodobú zdravotnú nespôsobilosť sa spravidla považuje práceneschopnosť, ktorá trvá viac ako 52 týždňov. Na rozdiel od dlhodobej práceneschopnosti pri dočasnej práceneschopnosti Zákonník práce chráni zamestnanca zákazom výpovede podľa ustanovenia § 64 Zákonníka práce;
- zamestnanec trpí chorobou z povolania, ktorá mu bráni vykonávať doteraz vykonávanú prácu alebo zamestnancovi hrozí takáto choroba z povolania – zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov upravuje podrobnejšie okolnosti spojené s chorobami z povolania. V prílohe č. 1 je uvedený zoznam chorôb z povolania a podmienok, za ktorých tieto choroby vznikajú. Na to, aby sa choroba považovala za chorobu z povolania, musí byť uznaná príslušným zdravotníckym zariadením a musí byť zaradená v predmetnom zozname.
Za chorobu z povolania sa považuje aj choroba, ktorá bola u zamestnanca zistená pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, no musela byť u pacienta zistená najskôr tri roky predo dňom jej zaradenia do tohto zoznamu chorôb z povolania;
c) zamestnanec dosiahol na pracovisku najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
Uvedené výpovedné dôvody sú aj dôvodmi na vznik povinnosti zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú, pre neho vhodnú prácu podľa § 55 Zákonníka práce.
Aby zamestnanec preukázal splnenie týchto dôvodov, je povinný zamestnávateľovi predložiť doklad o zdravotnej nespôsobilosti na výkon doterajšej práce.
Zákonník práce však neupravuje formálne ani obsahové náležitosti lekárskeho posudku, ktorý je zamestnanec povinný predložiť zam
