Panická úzkosť zamestnanca pri skončení pracovného pomeru

Je vhodné, aby zamestnávateľ poskytol zamestnancovi pri dohode o skončení pracovného pomeru alebo pri ponukovej povinnosti primeraný čas na rozmyslenie. Súdna prax pojednáva spravidla o dvoch hodinách. Odporúčame však zamestnávateľom, aby ponechali zamestnancom aspoň jeden deň na rozmyslenie. Zamestnanec má tak možnosť učiniť slobodné rozhodnutie, poradiť sa so svojimi príbuznými, ako i vyhľadať kvalifikovanú právnu pomoc. Zamestnávateľ tak eliminuje riziko argumentácie zamestnancov, že dohodu o skončení pracovného pomeru uzatvorili alebo, naopak, ponukovú povinnosť odmietli v stave tzv. panickej úzkosti zamestnanca vyvolanej neočakávanou situáciou. V pracovnoprávnej praxi je stav tzv. „panickej úzkosti“ častým dôvodom na dovolávanie sa neplatnosti právneho úkonu. Stavom panickej úzkosti sa zamestnanci čoraz častejšie snažia zneplatniť právne úkony, v dôsledku ktorých sa skončil ich pracovnoprávny vzťah aj na základe ich pričinenia (pristúpenie na dohodu o skončení). V súvislosti s výskytom stavu paniky, resp. akútneho stresu zamestnanci apelujú na potrebu poskytnutia „primeraného času na rozmyslenie“. Vo väčšine pracovnoprávnych sporov je základným argumentom to, že im tento primeraný čas na rozmyslenie poskytnutý nebol, v dôsledku čoho neboli schopní pod tlakom a v „šoku“ dostatočne racionálne vyhodnotiť pracovnoprávne okolnosti alebo ponuku zamestnávateľa.

Neposkytnutie času na rozmyslenie z dôvodu právnej istoty jednoznačne zamestnávateľom odporúčame. Samotná absencia času na rozmyslenie však sama o sebe nerobí právny úkon (dohoda, výpoveď) neplatným.