Zmeny v právnom postavení a plate starostu (I.)

Stručne k vývoju zákona č. 253/1994 Z. z.

Aktuálne účinné znenie zákona prešlo v období od r. 1994 do r. 2011 postupnými čiastkovými úpravami, ktoré pôvodné znenie zákona zdokonaľovali alebo spresňovali.

Zásadnú zmenu „priniesla“ novela zákonom č. 154/2011 Z. z., ktorá zaviedla do tohto osobitného predpisu okrem významnej redukcie finančných nárokov starostov aj niekoľko ďalších sporných prvkov (napr. zrušenie práva starostu na odmenu, ktoré možno označiť za krok vzad v otázke osobnej motivácie). Touto novelou boli tiež zavedené niektoré povinnosti, ktoré sa novelizáciou z r. 2015 opätovne zo zákona vypúšťajú (napríklad povinné každoročné prerokovanie platu starostu, uvádzanie platu v presnej výške v eurách a pod.).

V r. 2015 bol zákon č. 253/1994 Z. z. novelizovaný dvoma právnymi normami:

• zákonom č. 32/2015 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky (ďalej len „novela č. 32/2015 Z. z.“), ktorý s účinnosťou od 5. 3. 2016 upravil súbeh platu starostu s platom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky SR,
• zákonom č. 377/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest (ďalej len „novela č. 377/2015 Z. z.“) ktorý s účinnosťou od 1. januá­ra 2016 zaviedol niektoré pravidlá zlepšujúce právne postavenie starostov a tiež odstránil niektoré sporne vnímané pravidlá z novely zákona č. 154/2011 Z. z. (účinný od 1. 6. 2011).

Obsah a aplikácia ostatných dvoch noviel je hlavným predmetom nášho záujmu.

Poznámka: Aj keď zákon č. 253/1994 Z. z. obsahuje v nadpise naznačujúcom osobnú pôsobnosť zákona výraz „o platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest”, v texte článku používame jednotný pojem „starosta” aj na označenie funkcie primátora – jednak v ­záujme stručnosti a tiež s odôvodnením, že z pohľadu preberanej témy je status starostu aj primátora zhodný.

Právne postavenie starostov

Právne postavenie starostov sa vplyvom novelizácie zákonom č. 377/2015 Z. z. zbavilo niekoľkých nežiaducich prvkov, ktoré právne postavenie starostu veľmi znevýhodňovali v porovnaní s právnym postavením zamestnanca.

Rozsah dovolenky starostu

Právna úprava platná do 31. 12. 2015 v otázke rozsahu dovolenky odkazovala na primerané použitie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce”). Výsledkom bola skutočnosť, že predĺženie základnej výmery dovolenky o jeden týždeň, ktoré je už dlhodobo štandardným obsahovým prvkom kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, sa nemohlo použiť na starostu, ktorý nie je zamestnancom. V konečnom dôsledku spôsobovala takáto právna úprava stav, že starosta (štatutárny orgán právnickej osoby s vrcholnou zodpovednosťou za chod obce) mal mať dovolenku len vo výmere podľa Zákonníka práce, teda o týždeň kratšiu. V minulosti som odporúčal preklenúť túto nevýhodu osobitným uznesením obecného zastupiteľstva.

Od 1. januára 2016 je táto záležitosť upravená výslovným znením zákona:

Zákon č. 253/1994 Z. z. – výňatok
§ 2
...(2) Starostovi počas výkonu funkcie patrí dovolenka v rozsahu podľa osobitného predpisu alebo