Zákon o miestnom poplatku za rozvoj účinný od 30. novembra 2019

S účinnosťou od došlo k zmene zákona, a to schváleným zákonom č. 379/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z.z. (ďalej len "novela zákona"). Podľa dôvodovej správy novela zákona reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a na podnety miest a obcí. Niektoré ustanovenia zákona aj z dôvodu nejednotnej aplikácie pripúšťajú rozdielny výklad.

Obce, ktoré zaviedli poplatok za rozvoj, musia svoje všeobecne záväzné nariadenia, ktorými bol tento poplatok zavedený, , a to zmenou aktuálnych všeobecne záväzných nariadení alebo ich nahradením novými všeobecne záväznými nariadeniami. Keďže novela zákona nadobudla platnosť dňa 19.11.2019 a účinnosť dňa 30. novembra 2019, možno konštatovať, že obce nemali dostatok času na zosúladenie svojich všeobecne záväzných nariadení s novou právnou úpravou tak, ako sa predpokladalo aj v dôvodovej správe. Dôvodom môže byť skutočnosť, že sa náležite nezobrala do úvahy dĺžka procesu zosúladenia všeobecne záväzných nariadení s novelou zákona, predovšetkým s prihliadnutím na ustanovenie § 6 ods. 3 a 8 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. Hoci v rámci legislatívneho procesu došlo pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR, Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj k posunutiu pôvodne navrhovaného dátumu účinnosti novely zákona z 15. novembra 2019 na 30. novembra 2019, neprihliadlo sa pri tejto zmene na potrebu dodržania dostatočného časového rámca na zosúladenie svojich všeobecne záväzných nariadení s novelou zákona.

Novelou zákona sa upravuje za účelom jej zosúladenia so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon"). V zmysle novely zákona je pozemná stavba na území obce uvedená v:

V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa definícia predmetu poplatku za rozvoj viaže v prípade písm. b) na oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe a v prípade písm. c) a d) na právoplatnosť rozhodnutí, podobne ako aj v prípade stavebného povolenia.

Predmetom poplatku za rozvoj teda už nie je stavba, ktorá je iba ohlásená stavebnému úradu, ale . Táto zmena môže byť odôvodnená aj odkazom na ustanovenie § 57 ods. 2, prvá veta, stavebného zákona, podľa ktorého stavebník môže uskutočniť ohlásené stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky.

Podľa novely zákona sa odstránením stavby za predpokladu, že nadväzujúce stavebné povolenie nadobudne právoplatnosť najneskôr odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby. Podľa dôvodovej správy táto zmena bude mať mierne pozitívny vplyv na hospodárenie s pôdnym fondom, keďže sa v zákone jasne vymedzuje spôsob zápočtu pôvodnej podlahovej plochy do základu poplatku. Zvýši sa tým motivácia na rekultiváciu predtým zabranej a zastavanej pôdy, napr. odstránenie starých nevyužiteľných rodinných domov na novú bytovú výstavbu.

V zmysle novely zákona