Vybrané otázky pracovnoprávnych vzťahov hlavného kontrolóra obce

Systematicky neštandardné zaradenie pracovnoprávnej úpravy

Na hlavného kontrolóra sa nevzťahujú rovnaké pracovnoprávne pravidlá, aké platia na iných zamestnancov obce. Aj keď platí, že hlavný kontrolór je zamestnancom obce, úprava jeho pracovnoprávneho postavenia je v mnohých smeroch veľmi špecifická. To spôsobuje nevyhnutnosť posudzovať mnohé otázky s prihliadnutím na osobitnú úpravu, ktorá navyše nie je sústredená v jednom predpise.

Prvou zvláštnosťou je samotný fakt, že mnohé otázky pracovnoprávnych vzťahov hlavného kontrolóra upravuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), ktorého základný predmet úpravy nepochybne nespadá do oblasti pracovného práva.

V zákone o obecnom zriadení je súčasne pravidlo, ktoré má pre hodnotenie pracovnoprávneho postavenia hlavného kontrolóra zásadný význam:

Osobitným predpisom k tomuto ustanoveniu je zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“).

Z takejto právnej úpravy vyplýva prvá dôležitá skutočnosť, že hlavný kontrolór má status zamestnanca obce. Nejde teda o výkon verejnej funkcie, ale o pracovnoprávny vzťah.

Súčasne má hlavný kontrolór podľa tejto úpravy práva a povinnosti vedúceho zamestnanca podľa zákona č. 552/2003 Z. z. (napr. povinnosť deklarovať majetkové pomery podľa § 10).

Ďalším významným faktom, ktorý nesmieme prehliadnuť je, že ustanovenia Zákona o obecnom zriadení, ktoré obsahujú pracovnoprávne úpravy, majú prednosť pred úpravou práv a povinností v zákone č. 552/2003 Z. z. (argumentom je výraz „ak tento zákon neustanovuje inak“). Zákon o obecnom zriadení je teda v týchto veciach osobitnou normou voči zákonu č. 552/2003 Z. z. − ten má voči pravidlám v zákone o obecnom zriadení podpornú platnosť.

Postavenie hlavného kontrolóra v riadiacich vzťahoch

Hlavný kontrolór je síce zamestnancom obce, ale jeho postavenie vo vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti je veľmi neštandardné. Túto vlastnosť jeho postavenia spôsobujú pravidlá zákona o obecnom zriadení, ktoré ho v mnohých kľúčových otázkach vynímajú spod pôsobnosti starostu ako štatutárneho orgánu do riadiacej pôsobnosti obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo má totiž vo svojej pôsobnosti mnohé otázky, ktoré inak patria do pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo priameho nadriadeného, napríklad mu patrí:

• voliť a odvolávať hlavného kontrolóra, určiť rozsah výkonu jeho funkcie a jeho plat a schvaľovať odmenu [§ 11 ods. 4 písm. j), § 18a, § 18c ods. 5],
• prerokovať návrh plánu kontrolnej činnosti, predložené správy o výsledkoch kontroly a správu o kontrolnej činnosti [§ 18f ods. 1 písm. a), d), e)],
• udeľovanie súhlasu na to, aby hlavný kontrolór podnikal, vykonával inú zárobkovú činnosť alebo bol členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť (§ 18 ods. 1).

Do priameho vzťahu nadriadenosti a podriadenosti patrí aj povinnosť hlavného kontrolóra vykonať kontrolu, ak ho o to požiada obecné zastupiteľstvo.

Pripomeňme si v tejto súvislosti jedno ustanovenie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“):

Ak si vyššie uvedené oprávnenia obecného zastupiteľstva uvedomíme v tomto kontexte, dospejeme k zisteniu, že obecné zastupiteľstvo má v mnohých smeroch voči hlavnému kontrolórovi oprávnenia, ktoré inak prislúchajú nadriadenému zamestnancovi. Z tejto skutočnosti vyplývajú mnohé komplikácie a nedorozumenia, ktoré pramenia jednak z toho, že obecné zastupiteľstvá sú nie vždy schopné túto rolu kvalitne zvládnuť a tiež z toho, že starosta ako štatutárny orgán – keďže nemá dosah na kľúčové otázky – rezignuje často aj vo veciach, kde je jeho všeobecná pôsobnosť štatutárneho orgánu daná.

Ak by sme mali rozhranie medzi pôsobnosťou obecného zastupiteľstva a starostu v pracovnoprávnych vzťahoch hlavného kontrolóra vymedziť presnejšie, treba vychádzať z faktu, že úpravy pracovnoprávnych vzťahov hlavného kontrolóra v zákone o obecnom zriadení m