Účtovanie pohybu majetku v ROPO a základná finančná kontrola

Účtovný prípad v postavení finančnej operácie

Z hľadiska zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole“) sa pohyby majetku (nárast, presun, vyradenie majetku a pod.) definujú ako finančné operácie. Tieto skutočnosti sú zároveň účtovnými prípadmi. Zákon o finančnej kontrole ich zaraďuje do oblasti iných úkonov majetkovej povahy.

Finančná kontrola sa vykonáva ako základná finančná kontrola, administratívna finančná kontrola a môže sa na základe poverenia vydaného štatutárnym orgánom verejnej správy alebo ním povereným vedúcim zamestnancom vykonávať aj ako finančná kontrola na mieste.

Akým spôsobom sa vykonáva finančná kontrola pri iných úkonoch majetkovej povahy?

K predmetnej otázke uvádzam, že od augusta 2015 je v účinnosti metodické usmernenie sekcie auditu a kontroly Ministerstva financií SR č. MF/010871/2016-1411k finančnej kontrole vykonávanej podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „metodické usmernenie MF SR“), ktoré objasňuje výkon základnej finančnej kontroly tak, že:

1. finančnú operáciu overuje vždy zodpovedný zamestnanec a vedúci zamestnanec či štatutár, a to v rámci každého z relevantných kritérií súladu v zmysle ust. § 6 ods. 4 zákona o finančnej kontrole a
2. nie je potrebné definovať priamo súlad kritéria (napr. súlad so zmluvou č. xxx/2016 alebo súlad so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a pod.).

Metodické usmernenie (Pozn. autora: od augusta 2016 je záväznou normou pre všetky subjekty verejnej správy vykonávajúce povinne základnú finančnú kontrolu) stanovilo, že každá finančná operácia/jej časť sa má overovať prostredníctvom dodržania zásady „kontroly štyroch očí“ aj s uvedením súhlasu s vykonaním finančnej operácie alebo pokračovaním v nej, či vymáhaním poskytnutého plnenia.

V praxi to znamená, že v procese zaradenia majetku sa overí zamestnancom zodpovedným za majetok a vedúcim zamestnancom/štatutárom súlad so zmluvou či osobitným predpisom alebo interným predpisom (Zásadami hospodárenia, Obehom účtovných dokladov), pričom za každé kritérium sa majú uvedené osoby vyjadriť.

* * *

Vyjadrenie sa potvrdí podpisom, s uvedením dátumu a súhlasom s vykonaním finančnej operácie (zaradením majetku). Práve táto skutočnosť prestavuje v praxi administratívnu ako aj časovú záťaž pre zamestnancov verejnej správy.

Finančná operácia – zaradenie majetku – sa teda overí relevantnými kritériami súladu, s ktorými bezprostredne časovo aj obsahovo súvisí, čo sa najčastejšie potvrdí vopred na kúpnej zmluve (ako právnom úkone, ktorý rovnako podliehal ako časť finančnej operácie overeniu základnou finančnou kontrolou).

Základná finančná kontrola sa vykoná aj na technickom zhodnotení majetku (ak sa realizuje po samotnom zaradení majetku). Rovnako aj darovanie majetku sa overí základnou finančnou kontrolou, s tým, že sa overí najmä súlad s uzatvorenou zmluvou a následne sa majetok zaradí v trhovej (reálnej) cene.

Súčasťou praxe sú aj prípady škodových udalostí a mánk, ktoré sú rovnako finančnými operáciami a podliehajú povinne overeniu základnou finančnou kontrolou. Tieto sa overia s osobitným predpisom (najčastejšie zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p., ako aj internou smernicou či rozhodnutím alebo príkazom štatutára).

Metodické usmernenie MF SR stanovilo, že osoby vykonávajúce základnú finančnú kontrolu nemajú povinnosť zo zákona špecifikovať aj priamo kritérium súladu v rámci finančnej operácie (v rámci škodovej udalosti súlad s interným a právnym predpisom).

Účtovanie zaradenia dlhodobého majetku

Podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/ 16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania“) má účtovná jednotka (rozpočtová/príspevková organizácia) právo na základe interného aktu určiť finančné limity a charakter obstaraného majetku.

Podľa Postupov účtovania sa ako dlhodobý majetok neúčtuje drobný nehmotný majetok, ktorý podľa vnútorného predpisu účtovnej jednotky nie je dlhodobým nehmotným majetkom (vtedy sa účtuje prostredníctvom účtu 518 – Ostatné služby). Druhým prípadom je drobný hmotný majetok, ktorý podľa vnútorného predpisu účtovnej jednotky nie je dlhodobým hmotným majetkom (vtedy sa účtuje a charakterizuje počas celej doby ako zásoba organi