Špecifiká územnej samosprávy a ich odraz v účtovníctve a účtovnej závierke

Štát ako hlavný reprezentant štátneho sektora a samospráva reprezentovaná obcami a samosprávnymi krajmi si na zabezpečenie správy územia (štátu, obce a samosprávneho kraja) zriaďujú rozpočtové a príspevkové organizácie.

Verejná správa

Verejná správa predstavuje činnosť vykonávanú orgánmi štátnej správy, samosprávy a verejnoprávnymi inštitúciami pri zabezpečovaní verejných úloh. Jej hlavným cieľom je prevádzkovanie verejného blahobytu prostredníctvom posilnenia občianskej spoločnosti a sociálnej spravodlivosti. Verejnú správu tvorí štátna správa spolu so samosprávou.

Samospráva

Vymedzenie pojmu samospráva zahŕňa dve základné roviny, v ktorých možno pojem samosprávy vyjadriť; samosprávu môžeme chápať:

• ako činnosť zložiek územnej samosprávy,
• záujmovú samosprávu, ktorú môžu vykonávať rôzne záujmové komory, napr. komora advokátov, lekárov, znalcov, audítorov, certifikovaných účtovníkov, daňových poradcov atď.

Pre obidve roviny je spoločným znakom to, že stoja v protiklade k štátnej správe a sú nezávislé na úrovni jej decentralizácie.

Samosprávu môžeme chápať ako výraz autonómie a nezávislosti na celku v spojení s výkonom povinností, ktoré sú na samosprávu delegované štátom, aby ovplyvňovala určitú skupinu spoločenských vzťahov; na tento účel sú na samosprávu prenesené určité štátne mocenské oprávnenia za účelom zefektívnenia ich pôsobenia v spoločnosti.

Rozlišujeme dve základné chápania samosprávy:

• politické – vyjadruje organizačný princíp verejné správy, a to spoluúčasť občanov na výkone správy,
• právne – výkon verejnej správy prináleží subjektu odlišnému od štátu, t. j. že samospráva sa uskutočňuje relatívne samostatne na štátnej správe; toto chápanie samosprávy ju stavia do protikladu k štátnej správe, tzn. že samospráva a štátna správa tvoria dve základní zložky verejnej správy.

Samospráva ako taká slúži všeobecne na uspokojovanie a rea­lizáciu záujmov jednotlivcov alebo skupinových záujmov.

Na základe rôznych oblastí záujmov dochádza k diferenciácii samosprávy. Samosprávne subjekty tak možno rozdeliť do dvoch skupín:

1. inštitúcie nezávislé na štáte a vznikajúce združením fyzických osôb – obyvateľov, členov a pod.,
2. samosprávne inštitúcie vyššej úrovne, ktoré tvoria také združenia, ktorých základným článkom sú predovšetkým právnické osoby napr. združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), zväz družstiev, politická strana, spoločenská organizácia), u ktorých sledujeme vedľa nezávislosti na štátnych orgánoch alebo orgánoch štátnych inštitúcií tiež druhý stupeň nezávislosti, resp. samostatnosti a síce nezávislosť na vzťahu k určitému centru.

Územná samospráva v SR

Územná samospráva je časť verejnej správy spravidla v oblasti otázok lokálneho významu, ktorú uskutočňuje nie štát, ale obyvateľstvo územných celkov a/alebo isté orgány územných celkov.

Na Slovensku má územná samospráva dve úrovne [obec/mesto a vyšší územný celok (VÚC)] a právne je upravená predovšetkým v štvrtej hlave ústavy SR (Čl. 64 – Čl. 71), podľa ktorej: „Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok.“

Obec a VÚC sú samostatné, samosprávne a správne celky, právnické osoby s vlastným majetkom a finančnými prostriedkami, povinnosti im možno ukladať iba zákonom.

Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom, referendom na území VÚC, orgánmi obce alebo orgánmi VÚC. Orgánmi obce sú starosta a zastupiteľstvo, orgánmi VÚC predseda VÚC a zastupiteľstvo; možno na ne preniesť aj výkon štátnych úloh za podmienok daných ústavou a zákonmi.

Územná samospráva sa delí na:

• miestnu územnú samosprávu (obce a mestá),
• regionálnu územnú samosprávu (VÚC).

Hospodárenie jednotiek územnej samosprávy

Rozpočtovníctvo v podmienkach verejnej správy

Rozpočet – hlavný nástroj riadenia.

Rozpočet vo všeobecnosti predstavuje:

• základný finančný plán tvorby a použitia peňažných prostriedkov,
• plán prijímania a vynakladania peňažných prostriedkov na určité hospodárske obdobie,
• fond peňažných prostriedkov.

Prijatím zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti návrh rozpočtu obsahuje aj schválený rozpočet na bežný rok a údaje o očakávanej skutočnosti bežného roka.

Rozpočet verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu v jednotlivých rozpočtových rokoch tvoria:

• časovo rozlíšené príjmy a časovo rozlíšené výdavky verejnej správy,
• rozpočtové vzťahy v rámci verejnej správy a rozpočtové vzťahy k ostatným subjektom,
• schodok rozpočtu verejnej správy alebo prebytok rozpočtu verejnej správy.

Finančné hospodárenie samosprávneho kraja:

• Rozpočet VÚC je základným nástrojom finančného hospodárenia v príslušnom rozpočtovom roku, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií VÚC v príslušnom rozpočtovom roku. Rozpočet VÚC je súčasťou rozpočtu sektora verejnej správy.
• Rozpočet VÚC vyjadruje samostatnosť jeho hospodárenia, obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom pôsobiacim na území VÚC, ako aj k obyvateľom žijúcim na tomto území, ktoré pre ne vyplývajú zo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení vyššieho územného celku, ako aj zo zmlúv.

Finančné hospodárenie obce:

• Rozpočet obce je základným nástrojom finančného hospodárenia a vyjadruje samostatnosť jej hospodárenia.
• Rozpočet obce obsahuje finančné vzťahy k rozpočtovým organizáciám a príspevkovým organizáciám zriadených obcou a k iným právnickým osobám, ktorých je zakladateľom.
• Rozpočet obce obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom pôsobiacim na území obce, ako aj k obyvateľom žijúcim na tomto území.
• Základným zdrojom rozpočtu sú predovšetkým vlastné príjmy obce.
• Na hospodárenie obecných rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým je zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
• Rozpočet obce môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí, ako aj finančné vzťahy k rozpočtu VÚC, do územia ktorého obec patrí, ak plnia spoločné úlohy.
• Obec zostavuje a schvaľuje svoj rozpočet a podľa neho aj hospodári.
• Obec je povinná zostavovať rozpočet obce podľa jednotného triedenia príjmov a výdavkov rozpočtovej klasifikácie.
• Rozpočet obce sa zostavuje ako viacročný a na obdobie