Rozhodovanie obce o daňovom dlhu počas mimoriadnej situácie

Vyhľadávanie v online časopise

Dátum: 15. 10. 2021 Rubrika: Správne právo

Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.

Chcem prístup zdarma

Máte už predplatné? Prihláste sa.

Príspevok sa zaoberá možnosťami rozhodovania obce o daňovom dlhu daňového dlžníka počas trvania mimoriadnej situácie, ako aj náležitosťami rozhodnutia v daňovom konaní a vymáhaním daňového dlhu daňovou exekučnou výzvou.

Miestna samospráva vykonáva správu daní a je aj správcom dane, z čoho jej vyplýva aj určité právne postavenie. Vláda SR vyhlásila v súvislosti s koronakrízou od 12. marca 2020 mimoriadnu situáciu, ktorá trvá aj v súčasnosti. Vzhľadom na vzniknutú mimoriadnu situáciu narástol počet daňových subjektov, ktoré sa stali nespôsobilými riadne a včas si plniť svoje daňové povinnosti voči miestnej samospráve. Stali sa preto daňovými dlžníkmi, ktorým vznikol daňový dlh alebo daňový nedoplatok v danom prípade.

Správcovia dane, t.j. jednotlivé obce a mestá majú viaceré možnosti v rámci rozhodovania o daňovom dlhu - ak si daňový subjekt podal žiadosť, môžu rozhodnúť o úľave na dani alebo o odpustení daňového nedoplatku, alebo o úľave či odpustení sankcie, pokiaľ bola vyrubená. V prípade, že nedôjde k jednej z predchádzajúcich alternatív, tak obce a mestá musia pristúpiť k vymáhaniu daňového dlhu buď cestou daňového exekučného konania alebo prostredníctvom súdneho exekútora.

Pojem daňový nedoplatok

Pojem "daňový dlh" zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok") neustanovuje, v § 2 písm. f) však tento zákon definuje pojem "daňový nedoplatok". Rozumie sa ním dlžná suma dane po lehote splatnosti dane, pričom každý daňový nedoplatok sa posudzuje samostatne.

V súvislosti s pojmom "daňový nedoplatok" na účely konania o odpustenie daňového nedoplatku treba zohľadňovať aj § 70 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého sa daňovým nedoplatkom rozumie daňový nedoplatok na dani okrem úroku z omeškania, úroku a pokuty.

Príklad č. 1:

Na účely odpustenia daňového nedoplatku podľa § 70 daňového poriadku podal daňový dlžník príslušnej obci žiadosť o odpustenie platby pokuty, ktorá bola daňovému subjektu v súvislosti s predmetnou daňou uložená za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) daňového poriadku za to, že nepodal daňové priznanie v ustanovenej lehote. O uvedenej žiadosti daňového dlžníka rozhodla obec tak, že jej nevyhovela. S uvedeným postupom danej obce sa daňový dlžník nestotožnil, keďže spĺňal podmienky pre odpustenie pokuty za nepodanie daňového priznania. Konala obec v súlade s platným právom?

Uvedená pokuta nemôže byť zahrnutá do odpustenia daňového nedoplatku podľa § 70 ods. 1 daňového poriadku, teda aj keď sú splnené všetky predpoklady pre odpustenie daňového nedoplatku, táto položka tam nemôže byť započítaná a jej úhrada nemôže byť odpustená. Možno preto uviesť, že obec konala v súlade s platným právom.

______________________________

Upozornenie:

V prípade, že má daňový subjekt záujem o úľavu zo sankcie alebo o odpustenie sankcie, treba postupovať podľa § 157 daňového poriadku, v ktorom sa explicitne ustanovuje, ktorý finančný orgán a za akých podmienok rozhoduje o žiadosti daňového subjektu.

______________________________

Podanie žiadosti o úľavu alebo odpustenie daňového nedoplatku

Správca dane môže povoliť úľavu na dani alebo odpustiť úhradu daňového nedoplatku len na základe žiadosti daňového dlžníka, ktorá je mu adresovaná.

Príklad č. 2:

Daňový dlžník podal príslušnej obci žiadosť o odpustenie daňového nedoplatku v danom prípade. V tejto súvislosti však len tvrdil, že neodkladným zaplatením daňového nedoplatku by bola ohrozená jeho výživa, pričom v ďalšom konaní by svoje tvrdenie uvedené v žiadosti obci preukázal. Príslušná obec ho preto vyzvala na doplnenie dôkazných prostriedkov. Konala obec v súlade s platnou právnou úpravou?

V § 70 ods. 2 daňového poriadku sa neuvádzajú konkrétne formálne a obsahové náležitosti žiadosti o odpustenie daňového nedoplatku, jej obsah však možno vyvodiť z daného ustanovenia, pretože daňový dlžník musí preukázať, že by vymáhaním daňového nedoplatku bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie tejto zákonnej podmienky je daňový dlžník povinný preukázať. Vzhľadom na uvedené, príslušná obec konala v súlade s platným právom.

V kontexte uvedených súvislostí preto nepostačuje, že daňový dlžník uvedie v žiadosti dôvody, prečo nemôže okamžite uhradiť daňový nedoplatok, ale musí ich tiež preukázať aj potrebnými dôkaznými prostriedkami, pričom pre vymedzenie pojmu "dôkaz" sa aj v tomto prípade použije extenzívne hľadisko, ktoré je platné pre celé daňové konanie. Podľa uvedeného hľadiska a podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku možno za dôkaz považovať všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Môže ísť preto aj o také dôkazné prostriedky, ktoré daňový poriadok pri demonštratívnom právnom výpočte dôkazov výslovne neuvádza, napríklad audiovizuálny záznam, ktorý má výpovednú hodnotu.

V súvislosti s posudzovaním dôkazných prostriedkov, ktoré daňový dlžník priložil k svojej žiadosti, treba dodať, že pre ich posudzovanie platia všeobecné zásady daňového poriadku určené pre dôkazné konanie. Napríklad podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v danom prípade pri správe daní vyšlo najavo.

Je pritom plným oprávnením správcu dane zhodnotiť, ktoré dôkazy v daňovom konaní vykoná a ktoré nevykoná; taktiež hodnotí nezávisle jednotlivé dôkazy z hľadiska ich významu pre preukázanie opodstatnenosti žiadosti daňového dlžníka o úľavu na dani alebo žiadosti o odpustenie úhrady vzniknutého daňového nedoplatku.

Príklad č. 3:

Daňový dlžník doručil obci, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, žiadosť o odpustenie daňového nedoplatku pre svoju finančnú insolventnosť a nespôsobilosť plniť si vyživovaciu povinnosť voči nezaopatreným deťom. Svoju žiadosť pritom doplnil aj dôkazmi a listinami. Uvedenú žiadosť príslušná obec síce akceptovala, ale nevyhovela jej, keďže uvedený daňový dlžník bol už aj predtým daňovým neplatičom a obec ťažko vymáhala daňové nedoplatky, ktoré mu v minulosti vznikli. Postupovala obec v súlade s platným právom?

Podľa § 70 ods. 2 daňového poriadku platí, že daňový dlžník nemá na odpustenie daňového nedoplatku právny nárok, a to ani vtedy, keď splní jednotlivé podmienky ustanovené právnym poriadkom. Správca dane pritom môže zohľadňovať aj predchádzajúce správanie daňového dlžníka počas predošlých štádií daňového konania, napr. či daňový dlžník spolupracoval so správcom dane alebo nekonal, hoci konať mal, prípadne či si v minulosti plnil svoje daňové povinnosti riadne. Obec preto postupovala v súlade s platným právom.

Pre nezávislosť a nestrannosť posudzovania úľavy na dani alebo odpustenia daňového nedoplatku je dôležité, aby žiadosť a dôkazy posúdil zamestnanec správcu dane, ktorý nemôže byť zaujatý buď vo vzťahu k žiadateľovi alebo v spojitosti s prejednávanou záležitosťou, ktorá je predmetom konania.

Je tiež nevyhnutné v tomto konaní striktne dodržiavať zásadu podľa § 3 ods. 9 daňového poriadku, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Ak sa preto v porovnateľnom prípade vyhovelo daňovému dlžníkovi a odpustil sa mu daňový nedoplatok, pokiaľ je výška daňového nedoplatku porovnateľná (a tiež skutočnosti, pre ktoré sa daňovému dlžníkovi vyhovelo), tak treba aj v tomto prípade vyhovieť žiadosti daňového dlžníka, pretože inak by sa tým vytvárali neodôvodnené rozdiely pri posúdení situácie.

Napriek tomu, že v § 70 ods. 2 daňový poriadok neustanovuje špecifické obsahové náležitosti žiadosti o odpustenie daňového nedoplatku, žiadosť daňového subjektu o úľavu na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania v daňovom konaní podľa § 13 ods. 3 daňového poriadku, a to:

kto podanie podáva

- v prípade žiadosti o úľavu na dani a žiadosti o odpustenie daňového nedoplatku je to daňový dlžník, pričom ním môže byť len fyzická osoba,

v akej veci

- v tejto časti musí daňový dlžník presne špecifikovať, o akú daň ide, ak ide o úľavu na dani, alebo o aký daňový nedoplatok ide, ak ide o odpustenie daňového nedoplatku,

čo sa navrhuje

, a ak to z povahy veci vyplýva,

dôvody podania

- musia byť presne špecifikované a dôkazne jednoznačne zdokladované skutočnosti, ktoré predpokladá § 70 ods. 2 daňového poriadku.

V § 70 daňového poriadku sa neustanovujú formálne náležitosti podanej žiadosti. Vzhľadom na to, že podanú žiadosť treba doložiť aj dôkaznými prostriedkami, je nevyhnutné, aby bola v písomnej forme. Uvedenú žiadosť o úľavu na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku môže podať výlučne fyzická osoba.

Pojem "fyzická osoba" zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. výslovne neustanovuje, určuje však jednotlivé atribúty alebo právne vlastnosti, ktoré musí spĺňať fyzická osoba, aby mohla vystupovať v rámci právnych vzťahov, teda aj daňovoprávnych vzťahov, pričom ide o spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony.

Podľa § 70 ods. 2 daňového poriadku úľavu na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku nemožno povoliť správcom dane v prípade, keď ide o daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty alebo spotrebných daniach podľa osobitnej právnej úpravy, a to ani vtedy, keď sú u daňového subjektu alebo daňového dlžníka splnené jednotlivé predpoklady pre takéto konanie, teda by došlo k vážnemu ohrozeniu výživy daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu.

Jednotlivé prípady, z dôvodu ktorých je možné zo strany správcu dane povoliť úľavu na dani alebo odpustenie úhrady daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi, sú v § 70 ods. 2 daňového poriadku ustanovené kogentnou právnou normou a taxatívnym právnym výpočtom.

Kogentnosť právnej normy pritom znamená, že táto musí byť rešpektovaná obligatórne a nemôže byť upravovaná prostredníctvom konsenzu subjektov, teda správcom dane a ani daňovým subjektom. Taxatívnosť uvedených dôvodov znamená, že uvedené dôvody sú

daňovým poriadkom určené striktne a nemožno ich zužovať a ani rozširovať.

Ide pritom o tieto právne dôvody:

vymáhaním alebo uhradením daňového nedoplatku by bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo

vymáhaním alebo uhradením daňového nedoplatku by bola vážne ohrozená výživa osôb odkázaných na jeho výživu, môže ísť napríklad o nezaopatrené maloleté deti daňového dlžníka v konkrétnom prípade.

Daňový poriadok v § 70 ods. 2 pritom neuvádza ani demonštratívny právny výpočet, prípadne vysvetlenie pojmu "vážne ohrozená výživa" daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Je preto na uvážení správcu dane v konkrétnom prípade, či vyhovie tejto žiadosti daňového dlžníka, pričom uvedené musí zvažovať individuálne.

Podstatným aspektom je predovšetkým to, že na kladné rozhodnutie o úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku nemá daňový dlžník právny nárok, teda aj keď splní všetky predpoklady a doloží aj dôkazné prostriedky, tak mu správca dane nemusí vyhovieť, čo je vyjadrené v § 70 ods. 2 daňového poriadkuprávnou formuláciou

"správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka (...) povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok"

, nejde teda o povinnosť správcu dane obligatórneho významu.

Jednotlivé náležitosti rozhodnutia

V § 70 ods. 3 daňového poriadku sa neustanovujú jednotlivé špecifické obsahové náležitosti, ktoré musí rozhodnutie správcu dane obsahovať. Preto je na obligatórne obsahové náležitosti rozhodnutia o úľave na dani alebo o odpustení daňového nedoplatku potrebné primerane použiť § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku, kde sú uvedené všeobecné obsahové náležitosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

Rozhodnutie správcu dane o povolení úľavy na dani alebo o odpustení úhrady daňového nedoplatku podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku (ďalej len "rozhodnutie vydané v daňovom konaní") musí byť správne po obsahovej a aj formálnej stránke. Kým obsahová správnosť si vyžaduje, aby konečné rozhodnutie obsahovalo všetky náležitosti podľa § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku, formálna, resp. procesná správnosť rozhodnutia si vyžaduje procesnú správnosť a zákonnosť procesu, ktorý predchádzal vydaniu konečného rozhodnutia v daňovom konaní. Rozhodnutie v daňovom konaní musí byť napríklad riadne doručené spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, teda do vlastných rúk daňového subjektu, ktorého sa týka; musí ho tiež vydať vecne a miestne príslušný správca dane a musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu.

Rozhodnutie vydané v daňovom konaní musí obsahovať tieto náležitosti:

označenie orgánu (správcu dane)

, ktorý rozhodnutie vydal,

označenie daňového dlžníka

, ktorým môže byť výlučne fyzická osoba,

číslo a dátum rozhodnutia

výroková časť

- obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, ktoré v prípade rozhodnutia podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku môže byť len také, že správca dane povoľuje úľavu na dani alebo odpúšťa daňový nedoplatok, keďže inak nedochádza k vydaniu rozhodnutia. V rámci výrokovej časti rozhodnutia musí byť jednoznačne uvedené, na akej dani sa povoľuje úľava alebo v akom rozsahu sa odpúšťa daňový nedoplatok. Pokiaľ sa úľava na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku viaže na inú podmienku, napríklad na úhradu časti daňového nedoplatku podľa § 70 ods. 4 daňového poriadku, treba presne túto podmienku špecifikovať. Ide napríklad o určenie lehoty pre poskytnutie takéhoto peňažného plnenia, pričom v § 63 ods. 4 daňový poriadok ustanovuje všeobecnú lehotu 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uvedená všeobecná lehota platí len v tom prípade, ak daňový poriadok alebo osobitný právny predpis neustanovuje inú lehotu. Tiež treba určiť, kto hradí náklady daňového konania, a ak daňové rozhodnutie ukladá peňažné plnenie, je potrebné uviesť identifikačné údaje pre realizáciu platby. Výrok rozhodnutia však môže obsahovať aj povinnosť nepeňažného charakteru, napríklad povinnosť odovzdať určitú vec a pod. Je potrebné presne uviesť aj ustanovenia daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy, na základe ktorej sa rozhodlo,

odôvodnenie

- je podstatnou časťou rozhodnutia vydaného v daňovom konaní a obsahovo by malo byť najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia. V súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia správca dane uvedie, ktoré skutočnosti sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami daňového dlžníka, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V prípade rozhodnutia podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku ide o uvedenie dôkazných prostriedkov, na základe ktorých možno preukázať, že okamžitou úhradou celej dane alebo daňového nedoplatku daňovým dlžníkom by došlo k vážnemu ohrozeniu výživy daňového dlžníka alebo osôb, ktoré sú na jeho výživu odkázané. Taktiež je potrebné uviesť prípadné úvahy, ktoré správcu dane viedli k preukázaniu opodstatnenosti vydania kladného rozhodnutia v daňovom konaní,

poučenie

o nemožnosti podať riadny opravný prostriedok. Podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku

o povolení úľavy na dani alebo o odpustení daňového nedoplatku správca dane vydá rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie

vlastnoručný podpis oprávnenej osoby

s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky - ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu [t.j. zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v z. n. p.].

______________________________

Upozornenie:

Rozhodnutie vydané v daňovom konaní je právoplatné, ak bolo doručené daňovému dlžníkovi do vlastných rúk a nemožno proti nemu podať odvolanie; vykonateľné je podľa § 63 ods. 10 daňového poriadku vtedy, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia. Pokiaľ je rozhodnutie v daňovom konaní vykonateľné, tak je vymáhateľné exekúciou.

______________________________

Rozhodnutie v daňovom konaní možno opraviť len v prípadoch podľa § 63 ods. 12 daňového poriadku, teda platí, že správca dane, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania.

Príklad č. 4:

Správca dane, ktorým je obec, oznámil daňovému dlžníkovi, že nevyhovel jeho žiadosti o odpustenie dane z nehnuteľností, ktorej správu vykonáva. S uvedeným postupom obce daňový dlžník nesúhlasil, pretože mal za to, že obec v tomto prípade mala vydať a riadne mu doručiť rozhodnutie. Postupovala obec v súlade so zákonom?

Podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku platí, že ak dôjde k nevyhoveniu žiadosti daňového subjektu o povolenie úľavy na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku, správca dane o nevyhovení žiadosti nevydáva zamietavé rozhodnutie. V takomto prípade zašle správca dane daňovému subjektu len písomné oznámenie. Daňový poriadok pritom vyžaduje len písomnú formu tohto oznámenia a neurčuje jeho konkrétne obsahové náležitosti, a to ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu. Preto je len na úvahe správcu dane, aký obsah bude mať uvedené oznámenie o nevyhovení žiadosti daňového subjektu. Daňový poriadok tiež výslovne neustanovuje, že uvedené oznámenie má byť daňovému subjektu doručené do vlastných rúk. Ak sa tak nerozhodne správca dane podľa § 31 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, tak sa nemusí takéto oznámenie doručovať daňovému subjektu do vlastných rúk. Príslušná obec preto v tomto prípade konala v súlade s platným právom.

Príklad č. 5:

Obec, ktorá odpustila daňovému dlžníkovi daňový nedoplatok na dani z nehnuteľností, mu nevyrubila zodpovedajúci úrok z omeškania. Iný obyvateľ obce sa o tomto dozvedel a považoval takýto postup obce za nezákonný. Konala obec v súlade s platným právom?

V prípade, že správca dane rozhodnutím podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku vyhovie žiadosti daňového dlžníka o úľavu na dani alebo odpustí daňový nedoplatok, nevyrubí mu do dňa doručenia tohto rozhodnutia úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na dani. Možno preto konštatovať, že príslušná obec konala v súlade s platným právom.

Povolenie úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani možno považovať za určitú formu štátnej pomoci, keďže peňažné prostriedky, ktoré v podobe úľavy na dani alebo odpusteného daňového nedoplatku ostali daňovému dlžníkovi, sú istou formou štátnej pomoci. Preto v § 70 ods. 5 daňový poriadok výslovne ustanovuje, že povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok možno len v súlade s osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 358/2015 Z.z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci).

Vymáhanie daňového dlhu daňovou exekučnou výzvou

Ak je rozhodnutie obce (napr. platobný výmer) právoplatné a vykonateľné, obec ho môže začať v súlade s § 88 ods. 2 daňového poriadku vymáhať buď v rámci daňového exekučného konania podľa daňového poriadku alebo prostredníctvom súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v z. n. p., ktorý je osobitnou právnou úpravou.

O začatí daňového exekučného konania sa daňový dlžník nedozvie vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, ale až doručením daňovej exekučnej výzvy. Ak už došlo k vydaniu rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, je možné, aby správca dane vydal daňovú exekučnú výzvu. Podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku môže daňový dlžník do 15 dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy proti nej podať odvolanie, ale len v taxatívne určených prípadoch ustanovených touto kogentnou právnou normou, a to vtedy, ak:

nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti,

sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

Daňový poriadok ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu nekonkretizuje uvedené prípady neprípustnosti daňovej exekúcie. Môže však ísť o prípady, keď daňový dlžník už daňový nedoplatok uhradil, prípadne preukáže, že navrhovaný spôsob exekúcie je neprípustný, keďže daňový dlžník nemá vlastnícke právo k predmetu, ktorý je postihnutý výkonom exekúcie. Podľa § 91 ods. 6 daňového poriadku tiež platí, že odvolanie daňového dlžníka voči daňovej exekučnej výzve musí byť riadne odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada a nebudú správcom dane v ďalšom daňovom exekučnom konaní akceptované. Vydanie daňového exekučného príkazu podľa § 92 daňového poriadku už predstavuje finálny právny úkon vydaný správcom dane v daňovom konaní, ktorým sa završuje uvedené konanie a vykonáva sa úradné rozhodnutie.

V súvislosti s daňovou exekučnou výzvou je podstatné predovšetkým to, že sa musí daňovému dlžníkovi doručiť do vlastných rúk, inak nespôsobuje právne účinky. Prípustné je však aj jej doručenie podľa § 91 ods. 3 daňového poriadku (napr. doručenie zástupcovi splnomocnenému na preberanie písomností daňového dlžníka), ktoré má právne účinky doručenia daňovému dlžníkovi do vlastných rúk.

Záver

Daňový dlžník môže správcovi dane podať žiadosť o povolenie úľavy na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku, ktorá musí byť právne súladná. Uvedenú žiadosť príslušný správca dane posúdi a ak jej vyhovie, vydá kladné rozhodnutie. Pokiaľ správca dane žiadosti nevyhovie, tak to daňovému dlžníkovi len oznámi. Postup príslušného správcu dane musí byť v súlade s platným právom v komplexnom rozsahu.