Programové rozpočtovanie na úrovni územnej samosprávy

Mnohé krajiny v rámci verejnej správy začali intenzívne využívať nástroje ako strategické plánovanie, meranie a porovnávanie výkonnosti, riadenie či rozpočtovanie orientované na výkonnosť – na Slovensku označované ako programové rozpočtovanie. Táto zmena prebehla v mnohých štátoch generálne pod názvom reforma riadenia verejných financií. Na úrovni ústrednej štátnej správy sa systém programového rozpočtovania v plnej miere zaviedol v roku 2004, počnúc ktorým rozpočtové kapitoly predkladajú svoje rozpočty aj v programovej štruktúre s cieľom zdôrazniť priority vlády vo forme merateľných cieľov, a tým aj prezentovať úspešnosť jednotlivých ministerstiev pri napĺňaní vládneho programu, ale aj ďalších úloh, ktoré im stanovuje napríklad národná alebo európska legislatíva, resp. legislatíva vlastných parciálnych iniciatív.

Od roku 2009 sa „povinnosť“ pripravovať tzv. programové rozpočty vzťahuje aj na jednotlivé subjekty samosprávy – teda obce, mestá a vyššie územné celky (ďalej len „subjekty samosprávy“). Znamená to, že rozpočty územnej samosprávy pre roky 2009 – 2011 už budú obsahovať údaje o cieľoch samospráv, čím sa podstatne zvýši informačná hodnota týchto dokumentov a súčasne sa implementujú základy pre plánovanie výdavkov v strednodobom časovom horizonte s možnosťou konfrontovať plány samosprávy so skutočnosťou, t. j. prezentovať v rozpočtoch ciele (výkonnosť samosprávy) a monitorovať ich dosahovanie.

Legislatívny rámec pre zavedenie programového rozpočtovania na úrovni územnej samosprávy

Rozpočtový proces územnej samosprávy upravujú dve základné právne normy:

• zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“),
• zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 583/2004 Z. z.“).

Celý rozpočtový proces podlieha práve zákonu č. 583/2004 Z. z., ktorý stanovuje pravidlá, ako majú mestá a obce pristupovať k tvorbe svojich rozpočtov. Na druhej strane však zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. tento proces ovplyvňuje značnou samostatnosťou, čo do istej miery spôsobuje rôznorodosť a rozdiely medzi kvalitou rozpočtového procesu medzi jednotlivými subjektmi územnej samosprávy.

Poznámka: Rozpočet obce ­obsahuje aj ciele, ktoré bude obec realizovať z výdavkov rozpočtu obce, to neplatí, ak obecné zastupiteľstvo obce s počtom obyvateľov do 2 000 rozhodne o neuplatňovaní programovej štruktúry obce.

Programové rozpočtovanie je systém založený na plánovaní úloh a aktivít subjektov samosprávy v nadväznosti na ich priority a alokovanie disponibilných rozpočtových zdrojov do programov s dôrazom na výsledky a efektívnosť vynakladania rozpočtových prostriedkov. Ide o systém plánovania, rozpočtovania a hodnotenia, ktorý kladie dôraz na vzťah medzi verejnými rozpočtovými zdrojmi (rozpočet samosprávy) a očakávanými (plánovanými) výstupmi a výsledkami realizovaných činností, ktoré sú financované z rozpočtu subjektu samosprávy.

Rozpočet zostavený v programovej štruktúre je rozpočet, ktorý alokuje (rozdeľuje) výdavky rozpočtu do jednotlivých programov a jeho častí. Programový rozpočet kladie dôraz na prezentáciu plánovaných a dosahovaných výstupov a výsledkov.

Programový rozpočet môžeme te­da definovať ako rozpočet, ktorý rozdeľuje výdavky samosprávy do jednotlivých programov, ktoré tvoria tzv. programovú štruktúru, ktorá je navyše doplnená o ciele a merateľné ukazovatele, ktoré podčiarkujú orientáciu na výkonnosť. Programový rozpočet sa delí na programy, podprogramy, ako aj prvky s jasne definovaným cieľom, víziou a poslaním. Každý program, podprogram aj prvok by mali mať stručný, výstižný názov.

Programový rozpočet neobsahuje iba informácie o príjmoch a výdavkoch rozpočtu, ale aj informácie o tom, aký je náš cieľ s príjmami a načo budú financie využité. V programovom rozpočtovaní je najdôležitejší vzťah medzi rozpočtovými zdrojmi a dosiahnutými výsledkami.