Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Posúdenie stavebného pozemku pri zdanení daňou z nehnuteľnosti

Dátum: Rubrika: Hospodárenie

Podľa platného zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) stavebnými pozemkami sú tie parcely, na ktorých bude stáť stavba, ktorá bude predmetom dane zo stavieb.Pre určenie dane zo stavebných pozemkov je teda podstatné určiť, ktoré stavby budú predmetom dane zo stavieb po ich kolaudácii. V príspevku uvádzame prípad, keď správca dane nepostupoval správne pri posúdení stavebného pozemku, a tým aj pri výpočte samotnej daňovej povinnosti.

Právny základ pre posúdenie dane z nehnuteľnosti

Podľa § 5 ods. 1, 2. a 3. zákona o miestnych daniach daňovníkom dane z pozemkov, ak ďalej nie je ustanovené inak, je vlastník pozemku alebo správca pozemku vo vlastníctve štátu, správca pozemku vo vlastníctve obce alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku zapísaný v katastri nehnuteľností (ďalej len „kataster“).

Daňovníkom dane z pozemkov je:

  1. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav,
  2. nájomca, ak:
    1. nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri,
    2. má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom,
    3. má v nájme náhradné pozemky daňovníka uvedeného v písmene a).

Ak nemožno určiť daňovníka podľa vyššie uvedeného, je daňovníkom osoba, ktorá pozemok skutočne užíva.

Podľa § 6 ods. 4 zákona o miestnych daniach na účely tohto zákona sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavba s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení.

Podľa § 10 ods. 2 zákona o miestnych daniach predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží, alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom alebo ukotvené pilótami. Na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že stavba sa prestala užívať.

Princíp zákonnosti a dokazovanie

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán.

Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 2 a ods. 3 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Obec ako správca dane miestnych daní

Ustanovenie § 1 zákona o miestnych daniach určuje, že obec môže ustanoviť miestne dane. Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je však obec povinná ukladať. Miestne dane sú fakultatívneho charakteru, ktoré obec a vyšší územný celok môže podľa vlastných miestnych podmienok a potrieb zaviesť, ale aj nemusí okrem poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady, ktorý je obec povinná vyberať.

Miestne dane a poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné odpady spravujú príslušné obce a mestá v Slovenskej republike okrem dane z motorových vozidiel, ktorú spravuje daňový úrad. Výnos z miestnych daní a poplatku za komunálny odpad je príjmom rozpočtov príslušných miest a obcí a výnos z dane z motorových vozidiel je prí

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály