Eliminácia samofinancovania v rozpočtovej organizácii s príkladmi účtovania

Eliminácia samofinancovania rozpočtovej organizácie, bez ohľadu na jej zriaďovateľa, vyplýva z ustanovení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Nadväznosť na rozpočet zriaďovateľa, sledovanie externých príjmov plynúcich do rozpočtu rozpočtovej organizácie a transferovanie týchto prostriedkov cez rozpočet obce garantuje zákonné disponovanie s verejnými prostriedkami. Práve princíp samofinancovania neumožňuje v organizácii svojvoľne presúvať rozpočtové prostriedky svojich účtov podľa potreby. V príspevku som sa zameral na účtovanie, ale aj zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami od subjektu verejnej správy aj subjektu, ktorý nie je zaradený do sektora verejnej správy.

Ako možno primárne objasniť zákaz samofinancovania?

Samotný zákon ustanovuje, že prostriedky prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy, združené prostriedky (pozn. autora: v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p., podľa ktorého niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu) a prostriedkov prijatých ako grant, či dotáciu treba viesť mimo rozpočtu.

Ustanovenie § 22 ods. 4 zákona stanovuje, že rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených týmto zákonom.

Takého vedenie prostriedkov môže zasahovať do rozpočtu, ak zámer ich použitia (napríklad modernizácia alebo realizácia) je rozpočtovo definovaná a očakáva príjem prostriedkov. V oboch prípadoch (ak ide o rozpočtovaný zámer prijatia prostriedkov alebo neočakávaný príjem) postupuje rozpočtová organizácia rovnako. Po ich prijatí ich prevedie na samostatný mimorozpočtový účet.

V praxi sa najčastejšie vyskytujú nedostatky najmä:

1. neprevedením združených prostriedkov, grantových prostriedkov či prostriedkov prijatých ako finančný dar na osobitný účet mimo rozpočtu,
2. vedením týchto prostriedkov v hotovostnej forme v pokladnici,
3. prevedením prostriedkov z rozpočtového príjmového účtu na rozpočtový výdavkový účet v okamihu ich prijatia od tretej osoby alebo
4. prevedením časti týchto prostriedkov na osobitný účet a zostávajúcej časti na výdavkové účely rozpočtovej organizácie.

V nadväznosti na prijatie prostriedkov od tretej strany pripomínam, že tieto prostriedky sa v okamihu ich prijatia stávajú verejnými prostriedkami, s ktorými má právo rozpočtová organizácia disponovať. Práve právo hospodárenia s prostriedkami subjektom verejnej správy zapríčiňuje charakterizovanie prostriedkov ako verejné.

? Otázka č. 1:

Je v súlade so zákonom, ak rozpočtová organizácia v okamihu prijatia prostriedkov grantu ich použije a neprevedie ich na osobitný mimorozpočtový účet?

Nie, takého disponovanie s verejnými prostriedkami nie je nezákonné, ak je dodržaná podmienkach transferovania prostriedkov cez zriaďovateľa z účtu rozpočtového príjmového na účet výdavkový rozpočtový. Nemala by nastať situácia, že by prostriedky boli prevedené priamo poskytovateľom (v rámci združenia, na základe darovacej zmluvy alebo prostriedky grantu, ktoré majú svoj účel) na výdavkový rozpočtový účet organizácie.

* * *

? Otázka č. 2:

Ako postupuje rozpočtová organizácia, ak finančné prostriedky v zmysle darovacej zmluvy od tretej strany príjme na svoj osobitný účet mimo rozpočtu?

V takomto prípade nejde o nezákonné konanie, keďže zákon priamo definuje, že rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu na svojom príjmovom rozpočtovom účte. Z dôvodu, že prostriedky plynúce z darovacej zmluvy nie sú rozpočtované (pozn. autora: v zmysle predošlej vety zákon požaduje existenciu príjmov svojho rozpočtu), rozpočtová organizácia ich neprevádza na svoj rozpočtový účet, ak ich neplánuje použiť. V čase ich použitia tieto prostriedky rozpočtová organizácia prevedie na príjmový rozpočtový účet, z ktorého ich transferuje prostredníctvom zriaďovateľa na bankový účet obce. Dôležité je rozlišovať príjem prostriedkov od subjektu verejnej správy alebo príjem transferu od subjektu mimo verejnej správy.

* * *

♦ Príklad č. 1:

Proces transferovania v rámci oblasti verejnej správy si možno predstaviť nasledovne: