Dovolenka a najčastejšie otázky s ňou súvisiace

Právo na dovolenku upravuje aj Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). V súlade s Čl. 36 písm. f) ústavy má zákon zabezpečiť najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie. Hlavným účelom dovolenky je zotavenie zamestnanca po práci. Tento Článok pojednáva o dovolenke, ktorú zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v súlade s ustanoveniami ZP. Článok zároveň uvádza najčastejšie otázky ohľadne vzniku nároku na dovolenku či jej čerpania.

Dovolenka a jej druhy

Dovolenka je právnymi predpismi poskytnutá a garantovaná možnosť prerušenia výkonu práce na určitý čas. ZP v ust. § 100 upravuje tri druhy dovoleniek, a to:

• dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
• dovolenku za odpracované dni,
• dodatkovú dovolenku,

pričom súbežné poskytovanie dovolenky za kalendárny rok a dovolenky za odpracované dni je vylúčené.

Ten-ktorý druh dovolenky sa poskytuje danému zamestnancovi vzhľadom na okolnosti jeho prípadu a len v alternácii, buď má zamestnanec nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť, alebo má nárok na dovolenku za odpracované dni, v prípade, ak u zamestnávateľa odpracoval aspoň 21 dní.

Dovolenka za kalendárny rok

Základnými právnymi podmienkami pre to, aby zamestnancovi vznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok sú:

• nepretržité trvanie pracovného pomeru,
• odpracovanie aspoň 60 dní v kalendárnom roku.

Zároveň pre započítavanie odpracovaného času na účely vzniku nároku na dovolenku platí, že:

• za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho a naň bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi (§ 110 ods. 2 ZP),
• podmienka odpracovania 60 dní na účely dovolenky za kalendárny rok musí byť zamestnancom splnená v každom kalendárnom roku (§ 101 ZP),
• za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom odpracoval prevažnú časť svojej zmeny (taktiež § 101 ZP),
• časti zmien odpracované v rôznych dňoch nemožno sčítať (taktiež § 101 ZP).

Zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku a v priebehu kalendárneho roka zmenil zamestnanie, prislúcha pomerná časť dovolenky, a to v dĺžke 1/12 za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania pracovného pomeru.

Právo na pomernú časť dovolenky vznikne zamestnancovi, len ak sú kumulatívne splnené tieto podmienky:

• pracovný pomer zamestnanca k zamestnávateľovi netrval celý kalendárny rok,
• zamestnanec odpracoval najmenej 60 dní v tomto kalendárnom roku.

Základná výmera dovolenky zamestnanca je, v súlade so ZP, najmenej 4 týždne (§ 103 ods. 1 ZP). Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného ­kalendárneho ro­ka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej 5 týždňov (§ 103 ods. 2 ZP).

Od 1. januára 2012 už zamestnanec nepreukazuje zamestnávateľovi sku­točnosť, že do konca kalendárneho roka dovŕšil aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku, preto nárok na dovolenku v rozsahu najmenej 5 týždňov vznikne každému zamestnancovi, ktorý v príslušnom kalendárnom roku dovŕši 33 rokov veku, a to automaticky.

V § 103 ods. 3 ZP sú vymenovaní zamestnanci, ktorým patrí dovolenka vo výmere najmenej 8 týždňov v kalendárnom roku; ide o:

• riaditeľa školy,
• riaditeľa školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia,
• riaditeľa špeciálneho výchovného zariadenia a jeho zástupcov,
• učiteľa,
• pedagogického asistenta,
• majstra odbornej výchovy a
• vychovávateľa.

ZP ustanovuje výmeru dovolenky v kalendárnych týždňoch. Zamestnanec nemusí čerpať do­volenku len v týždňoch, ale aj po menších častiach, napr. v pracovných dňoch, dokonca aj v