Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Smrť zamestnanca a vyrovnanie peňažných nárokov po novele Zákonníka práce
Dátum: Rubrika: Z právnej praxe
Smrť zamestnanca je nielen zásahom do života rodiny tohto zamestnanca, ale je značným zásahom aj do pracovnoprávnych vzťahov. Príspevok rozoberá, ako smrť zamestnanca ovplyvňuje nároky, ktoré po jeho smrti zostali neusporiadané medzi zamestnávateľom a zomretým zamestnancom, resp. jeho pozostalými. Viacerí zamestnávatelia si kladú otázku, ako je to s vyrovnaním týchto nárokov po smrti zamestnanca, napríklad v súvislosti so mzdovými nárokmi, nárokmi na náhradu škody, odchodným a pod. Príspevok tiež poukazuje na aktuálne zmeny, ktoré v súvislosti s nárokmi po smrti zamestnanca priniesla novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) účinná od 1. novembra 2022.
Smrť zamestnanca je právna udalosť, ktorá spôsobuje zánik pracovného pomeru alebo pracovnoprávneho vzťahu založeného niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce či dohoda o brigádnickej práci študenta). Táto právna udalosť vedie aj k zániku nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, s výnimkou určitých peňažných nárokov zamestnanca voči zamestnávateľovi (a naopak, nárokov zamestnávateľa voči zamestnancovi), ktoré existovali už v čase smrti zamestnanca.
Pozostalí by mali úmrtie zamestnanca oznámiť aj jeho zamestnávateľovi, lebo všetky povinnosti spojené so zánikom sociálneho poistenia voči Sociálnej poisťovni plní zamestnávateľ. Pozostalí teda v tejto súvislosti žiadnu povinnosť priamo voči Sociálnej poisťovni nemajú.
Dňa 4. októbra 2022 Národná rada SR prijala novelu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "novela Zákonníka práce"), ktorá sa dotkla aj ustanovení Zákonníka práce týkajúcich sa nárokov po smrti zamestnanca. Novela bola v Zbierke zákonov SR publikovaná ako zákon č. 350/2022 Z. z.
Právny rámec
Problematiku riešenia pracovnoprávnych nárokov v súvislosti so smrťou zamestnanca upravujú § 35 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ako aj § 59 ods. 4 Zákonníka práce.
V zmysle § 59 ods. 4 Zákonníka práce smrťou zamestnanca zaniká pracovný pomer. V tomto prípade ide o zánik pracovného pomeru na základe právnej udalosti. Daná udalosť nastáva neplánovane a nezávisle na vôli zmluvných strán, na rozdiel od iných spôsobov skončenia pracovného pomeru (napr. skončenie pracovného pomeru na základe uplynutia času v prípade pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú).
Podľa § 35 ods. 1 Zákonníka práce platí:
„Ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.“
Podľa § 35 ods. 2 Zákonníka práce
"peňažné nároky zamestnávateľa zanikajú smrťou zamestnanca s výnimkou nárokov, o ktorých sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré zamestnanec pred svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu aj sumy, a nárokov na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo stratou predmetov zverených zamestnancovi na písomné potvrdenie."
Nároky v súvislosti s odstupným, ak zamestnanec zomrie pred uplynutím výpovednej doby alebo pred dohodnutým dňom skončenia pracovného pomeru, upravuje novelizovaný § 76 ods. 8 Zákonníka práce. Nárok na odchodné zomretého zamestnanca ustanovuje novelizovaný § 76a ods. 5 Zákonníka práce.
Pojmy
Priemerný mesačný zárobok
Ustanovenie § 134 ods. 1 Zákonníka práce určuje, že:
„Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok“) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. (...)“
Pri výpočte priemerného zárobku sa vychádza z hrubej mzdy zamestnanca zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je v súlade s § 134 ods. 2 Zákonníka práce kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.
V prípade, ak zamestnanec neodpracoval v rozhodujúcom období aspoň 22 dní alebo 170 hodín, namiesto priemerného zárobku sa použije pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zisťuje z hrubej mzdy zamestnanca, ktorú tento zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, prípadne z hrubej mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
Domácnosť
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Právo pre ROPO a obce 12/2022
