Predpoklady právnej zodpovednosti obce pri výkone správy

Vyhľadávanie v online časopise

Dátum: 17. 5. 2021 Rubrika: Správne právo

Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.

Chcem prístup zdarma

Máte už predplatné? Prihláste sa.

Miestna samospráva vykonáva originálne a decentralizované kompetencie, pri ktorých má aj rozhodovaciu právomoc. Pri rozhodovaní obcí je preto podstatné, o výkon akých právomocí ide. Predmetom tohto článku bude preto určenie rozsahu originálnych a delegovaných kompetencií, ktoré obce vykonávajú. Obce pri výkone svojich kompetencií môžu porušiť platné právne predpisy, s čím jednotlivé právne predpisy spájajú právnu zodpovednosť. V príspevku bude preto tiež venovaná pozornosť predpokladom tejto právnej zodpovednosti, a to aj v kontexte aktuálnej témy spoločného obecného úradu.

Predpoklady právnej zodpovednosti obce

Na vznik právnej zodpovednosti obce voči inému subjektu musia byť splnené tieto predpoklady:

protiprávne konanie obce v podobe nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z."),

spôsobenie škody subjektu,

príčinná súvislosť protiprávneho konania obce a spôsobenia škody subjektu.

Príklad č. 1:

Obec, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, začala voči daňovému subjektu konanie o určení dane podľa pomôcok, pretože nepodal riadne a včas daňové priznanie, na čo ho obec, ktorá bola príslušným správcom dane, aj písomne vyzvala. Konala obec v tomto prípade v súlade s platnými právnymi predpismi?

V určitých prípadoch aj nečinnosť daňového subjektu, ktorý podľa platnej právnej úpravy mal konať a nekonal, spôsobuje spustenie daňových konaní. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane, správca dane určí daň podľa pomôcok. Ak daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho môže použiť ako pomôcku.

V kontexte uvedeného možno konštatovať, že obec sa nedopustila nesprávneho úradného postupu a nebude zodpovedná voči daňovému subjektu.

Príklad č. 2:

Daňový subjekt si podal žiadosť o odklad platenia spotrebnej dane na obec príslušnú v danom prípade. O uvedenej žiadosti obec rozhodla kladne, keďže daňový subjekt doložil obci aj potrebné podklady. Konala obec v súlade s platnou právnou úpravou?

Podstatnou podmienkou pre zákonnosť rozhodnutia v daňovom konaní je, že rozhoduje správca dane, ktorý je na daňové konanie príslušný. V prípade, že sa tak nestane, ide o nezákonné rozhodnutie. V § 2 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. sú taxatívnym právnym výpočtom uvedené miestne dane, ktorých správu obec vykonáva. Vzhľadom na to, že právna úprava v uvedenom ustanovení spotrebné dane neustanovuje, nebola obec príslušná na rozhodovanie. Možno preto konštatovať, že obec sa dopustila vydania nezákonného rozhodnutia. Treba ale tiež pripomenúť, že subjektu nevznikla škoda, keďže na povolenie odkladu akejkoľvek dane podľa § 57 ods. 1 daňového poriadku nemá daňový subjekt vo všeobecnosti právny nárok.

Príklad č. 3:

Daňový subjekt podal odvolanie proti platobnému výmeru obce, ktorá mu vyrubila daň z nehnuteľností, keďže ju podľa jeho názoru nemal platiť. Odvolanie adresoval Finančnému riaditeľstvu SR z dôvodu, že zastával názor, že podľa daňového poriadku je odvolacím orgánom. Finančné riaditeľstvo SR podané odvolanie postúpilo obci, ktorá platobný výmer vydala. Konalo Finančné riaditeľstvo SR v súlade s platným právom?

Podľa § 74 ods. 1 daňového poriadku platí, že odvolacím orgánom je druhostupňový orgán, t.j. Finančné riaditeľstvo SR. Platí však rovnako aj § 72 ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorého odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté. Uvedený postup ustanovuje daňový poriadok z dôvodu, že obec môže rozhodnúť o podanom odvolaní v rámci autoremedúry. Ide o prípad podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Dotknutý daňový subjekt mal teda podať odvolanie obci, ktorá napadnutý platobný výmer vydala. Uvedená obec mohla svoj platobný výmer zrušiť, a ak by tak neučinila, tak by v tomto prípade odvolanie spolu s ostatnými podkladmi až následne postúpila Finančnému riaditeľstvu SR.

Finančné riaditeľstvo SR sa nedopustilo nezákonného rozhodnutia, ako ani nesprávneho úradného postupu, a konalo v súlade s platným právom.

Príklad č. 4:

Daňový subjekt podal obci, ktorá vykonáva správu dane z nehnuteľností, žiadosť o úľavu na dani podľa § 70 ods. 2 daňového poriadku. Podľa obce uvedená žiadosť daňového subjektu nebola kompletná, predovšetkým daňový subjekt v nej podľa názoru obce nepreukázal splnenie zákonom ustanovenej podmienky, a to, že by vymáhaním daňového nedoplatku bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Daňový subjekt pritom namietal, že o takejto právnej povinnosti nemal vedomosť. V súvislosti s touto žiadosťou obec preto ďalej nekonala. Bol uvedený postup obce nesprávnym úradným postupom v rozpore s právom?

Ustanovenie § 70 daňového poriadku neustanovuje špecifický postup správcu dane v prípade, že daňový subjekt podá obsahovo neúplnú žiadosť o úľavu na dani, čo však neznamená, že sa správca dane nemá žiadosťou ďalej zaoberať. V tomto prípade treba použiť postup podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku, ktorý ustanovuje:

„Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.“

V prípade, že daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

V kontexte uvedeného možno teda vyvodiť záver, že obec, ktorá je správcom dane, sa dopustila nesprávneho úradného postupu. V ďalšom konaní preto musí zaslať žiadateľovi výzvu na odstránenie nedostatkov žiadosti a určiť mu na to primeranú lehotu. Ak v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu vznikla daňovému subjektu škoda, možno zvažovať právnu zodpovednosť obce, musí sa však obligatórne preukázať príčinná súvislosť.

Príklad č. 5:

Spoločný obecný úrad zabezpečuje stavebné konanie pre viaceré obce podľa zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu. Štatutárny orgán spoločného obecného úradu preto podpísal stavebné povolenie pre žiadateľa. Tento štatutár pritom nemá právne postavenie starostu, ktorý koná za stavebný úrad v tomto prípade. Konal štatutár spoločného obecného úradu v súlade s platným právom?

Spoločný obecný úrad nemá právnu subjektivitu. Štatutárny orgán spoločného obecného úradu nemôže preto podpisovať žiadne rozhodnutia s výnimkou, že obec, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, je stavebným úradom. Možno preto tvrdiť, že štatutár spoločného obecného úradu svojím konaním konal v rozpore s platným právom a ním podpísané rozhodnutie nespôsobuje žiadne právne účinky. Podľa § 20a ods. 3 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení") štatutárny orgán má právo konať v majetkovoprávnych veciach týkajúcich sa spoločného obecného úradu a v pracovnoprávnych veciach týkajúcich sa zamestnancov v spoločnom obecnom úrade.

Právna zodpovednosť v súvislosti so spoločným obecným úradom

Príklad č. 6:

Starosta obce, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, podpísal zmluvu s inou právnickou osobou. V dôsledku jeho postupu vznikla v tomto prípade tejto právnickej osobe škoda. Túto škodu, ktorá vznikla z činnosti spoločného obecného úradu, uhradila obec, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu. Je uvedený postup v súlade s platnými právnymi predpismi?

V zmluve o zriadení spoločného obecného úradu by mali byť určené aj vzťahy právnej zodpovednosti za činnosť spoločného obecného úradu. Ide napríklad o zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne na základe aktivít spoločného obecného úradu tretím subjektom, ktoré nepatria do oblasti verejnej správy.

Pre prípad, že takýto vzťah právnej zodpovednosti vznikne, ustanovuje § 20a ods. 4 zákona o obecnom zriadení len podporný variant riešenia. Podľa tohto ustanovenia za záväzky vzniknuté voči tretím osobám zo zmluvy uzavretej na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti účastníci zmluvy zodpovedajú spoločne a nerozdielne, ak zmluva neustanovuje inak, pričom ide teda o dispozitívnu právnu úpravu. Princíp "spoločne a nerozdielne" pritom znamená, že obce, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu, ručia na princípe "jeden za všetkých, všetci za jedného". Ak je teda na poskytnutie celého plnenia vyzvaná jedna z obcí, musí plniť aj za ostatné, pričom následne bude požadovať od ostatných obcí pomernú časť plnení, ktoré mali v konkrétnom prípade plniť. V tejto súvislosti tiež platí, že pokiaľ niektorá z obcí neposkytla finančné plnenie, ostatné musia za ňu plnenie poskytnúť.

Vzhľadom na to, že ide o dispozitívnu právnu úpravu riešenia vzťahov právnej zodpovednosti, obce, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu, si môžu dohodnúť aj iný mechanizmus, napríklad poskytovať finančné plnenia na základe vzájomne dohodnutých pomerov, podľa miery zavinenia, podľa počtu konaní a pod. Uvedené závisí pritom od konsenzu, ktorý sa podarí dohodnúť v zmluve o zriadení spoločného obecného úradu. Uvedený postup je preto v súlade s platným právom.

Pre vznik vzťahov právnej zodpovednosti musia nastať jednotlivé predpoklady pre jej vyvodenie, ktorými sú:

protiprávne konanie,

spôsobenie škody alebo ujmy ako protiprávneho následku,

príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a protiprávnym následkom.

Uvedené predpoklady právnej zodpovednosti musia byť naplnené kumulatívne, teda nepostačuje len protiprávne konanie vyplývajúce z aktivít spoločného obecného úradu a spôsobenie ujmy alebo škody, ale treba takisto preukázať, že existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a protiprávnym následkom, ktorý vznikol. Predpoklady možnej právnej zodpovednosti sú dané kogentnou právnou úpravou, teda musia byť rešpektované úplne.

Príklad č. 7:

Obyvateľ obce žiadal náhradu škody za vydanie nezákonného rozhodnutia od zamestnanca obce, ktorý rozhodnutie podpísal. V tomto prípade nešlo pritom o starostu obce. Možno konštatovať, že postup obyvateľa obce v danom prípade je správny?

Pri posudzovaní právnej zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie treba zohľadňovať subjekt právnej zodpovednosti. Podľa § 11 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. platí, že vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy v mene územnej samosprávy koná starosta obce, ak škodu spôsobil orgán obce vo všeobecnosti. Uvedené platí aj z dôvodu, že podľa § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení môže rozhodnutie obce podpísať aj iný zamestnanec obce, musí mať však na takýto postup od starostu obce písomné poverenie.

V tomto kontexte treba náhradu škody v prípade nezákonného rozhodnutia samosprávy požadovať od starostu obce a nepožadovať ju automaticky od zamestnanca obce, ktorý je na rozhodnutí obce podpísaný. V tomto prípade možno preto konštatovať, že obyvateľ obce, ktorého sa nezákonné rozhodnutie týka, konal v rozpore s platným právom a mal žiadosť o náhradu škody adresovať starostovi obce, ktorý je v konaní príslušný. Ak obec uhradila náhradu škody, starosta obce môže túto náhradu škody následne regresne vyžadovať od zamestnanca obce, ktorý nezákonné rozhodnutie podpísal.

Príklad č. 8:

Obyvateľ obce žiadal od obce náhradu škody za nezákonné rozhodnutie. Svoju žiadosť adresoval správne starostovi obce, ktorý takéto rozhodnutie podpísal. Starosta obce zareagoval tak, že obec nemôže prebrať právnu zodpovednosť, keďže vydanie rozhodnutia samosprávy bolo viazané na odborné stanoviská štátnej správy, ktoré boli v danom prípade nesprávne. Je stanovisko starostu obce v súlade s platnou právnou úpravou?

Podľa § 10 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. platí, že územná samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Zákon č. 514/2003 Z.z. pritom neustanovuje žiadne skutkové právne dôvody, na základe ktorých by sa obec mohla zbaviť svojej právnej zodpovednosti za výkon samosprávy. Urobiť tak nemôže ani v prípade rozhodovania na základe nesprávnych podkladov orgánov verejnej moci, ktoré jej boli doručené ako podklad pre rozhodnutie. Možno teda skonštatovať, že obec nekonala v súlade s platným právom.

Príklad č. 9:

V správnom konaní vydala obec rozhodnutie. Obec, ktorá bola správnym orgánom, konala v tomto prípade v uvedenom správnom konaní len s jedným účastníkom konania. Preskúmaním rozhodnutia obce sa však dospelo k záveru, že obec nekonala s osobou, ktorá mala byť tiež účastníkom správneho konania, a táto sa dožadovala náhrady škody. Konala táto osoba v tomto prípade v súlade s platným právom?

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platí:

„Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktoré bolo vydané orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy v konaní, na ktoré sa vzťahujú predpisy o správnom konaní, má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.“

V kontexte uvedeného si jednotlivé obce v správnom konaní musia dôsledne preveriť, kto má právne postavenie účastníka správneho konania a s kým musia konať. Podľa § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len "správny poriadok") účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Procesná spôsobilosť účastníka konania je ustanovená v § 15 správneho poriadku, podľa ktorého účastník môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Preto môže byť účastníkom správneho konania len tá fyzická osoba, ktorá má plnú procesnú spôsobilosť, ktorá sa prekrýva so spôsobilosťou na právne úkony.

Podľa § 15a správneho poriadku osobitný zákon môže ustanoviť, za akých podmienok sa na konaní alebo na jeho časti má právo zúčastniť aj iná osoba ako účastník konania, tzv. zúčastnená osoba. Zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, ako aj navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe viac práv.

Právna úprava nesprávneho úradného postupu obce

Popri nezákonnom rozhodnutí je územná samospráva inému subjektu zodpovedná za škodu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup samosprávy sa považuje aj:

porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,

zbytočné prieťahy v konaní alebo

iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Ide teda o demonštratívny zákonný výpočet prípadov nesprávneho úradného postupu samosprávy, a preto môžu nastať aj iné prípady, ktoré zákon č. 514/2003 Z.z. v tomto výpočte neustanovuje. Ak napríklad obec ako správny orgán odmietne vykonať dôkaz, ktorý má vplyv na preukázanie objektívneho stavu veci, ktorá je predmetom správneho konania, a takéto svoje konanie si neobháji v odôvodnení rozhodnutia vydanom v správnom konaní, v tom prípade sa obec dopustila nesprávneho úradného postupu. Predpoklady zodpovednosti obce za nesprávny úradný postup sú pritom identické v porovnaní s predpokladmi jej zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.

právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda

Pojmy "škoda" a "ujma"

Pre správne pochopenie právnej zodpovednosti samosprávy za výkon verejnej moci treba zohľadniť aj inú právnu úpravu. Predovšetkým treba konštatovať, že zákon č. 514/2003 Z.z. je špeciálnou právnou úpravou a popri ňom subsidiárne upravuje zodpovednosť za škodu aj zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p., ktorý je všeobecnou právnou úpravou.

V súvislosti s uvedeným je nevyhnutné rozlišovať pojmy "škoda" a "ujma", keďže škoda sa týka majetkovej alebo materiálnej stránky, kým ujma sa spája s nemateriálnou stránkou, napríklad s osobnostnými právami. Možno tiež požadovať aj ušlý zisk v prípade, že vznikol.

Príklad:

V dôsledku nečinnosti obce, ktorá je stavebným úradom, vznikla stavebníkovi - právnickej osobe škoda a vzhľadom na to, že v budove mal prevádzkovať aj podnikateľskú činnosť, tak aj ušlý zisk v danom prípade. Ak by k takémuto prípadu došlo, stavebná spoločnosť, ktorá je právnickou osobou, musí preukázať, že v dôsledku nevydania stavebného povolenia jej vznikla škoda, prípadne určiť, o aký ušlý zisk prišla.

V prípade, že došlo ku vzniku sankcií v dôsledku nečinnosti obce, môže si subjekt, ktorému vznikla škoda, vymáhať od obce aj náhradu škody v podobe úhrady sankcií.

V predtým uvedenom prípade si napríklad stavebná spoločnosť zobrala úver na podnikanie od banky alebo iného peňažného ústavu. Vzhľadom na to, že stavebný úrad nekonal a nevydal stavebné povolenie podľa právnej úpravy, spoločnosť nemohla počítať s peniazmi z podnikateľskej činnosti, ktorá sa na stavbu viaže, nesplácala úver od banky, a preto jej banka určila sankčné úroky. Tieto úroky môže stavebná spoločnosť započítať do požadovanej náhrady škody od samosprávy.

Preukazovanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním samosprávy a spôsobením škody fyzickej alebo právnickej osobe je obligatórnym predpokladom právnej zodpovednosti samosprávy za výkon verejnej moci, ktorý teda musí byť splnený. Ak sa preukáže, že žiadateľovi o náhradu škody táto škoda nevznikla nezákonným rozhodnutím samosprávy alebo nesprávnym úradným postupom, tak si nemôže nárokovať jej náhradu v danom prípade.

V dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu obce možno požadovať aj úhradu nemajetkovej ujmy v peňažnej forme. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. platí, že:

„V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.“

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. určuje s prihliadnutím najmä (ide o demonštratívny právny výpočet) na:

osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje;

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo;

závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote;

závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. platí, že výška náhrady nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2019 Z.z. (Poznámka: Týmto zákonom bol zrušený zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z.z., zákona č. 146/2013 Z.z. a zákona č. 125/2016 Z.z.)

Záver

Pre vyvodenie právnej zodpovednosti obce za nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup pri výkone samosprávy je nevyhnutné, aby nastali jej obligatórne predpoklady ustanovené právnou úpravou. Predovšetkým sa obec musí dopustiť protiprávneho konania v podobe vydania nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Možno pritom rozlišovať protiprávne konanie obce pri výkone originálnych alebo delegovaných kompetencií, ktoré boli na obec presunuté. Pri posudzovaní spôsobenej škody sa prihliada aj na ušlý zisk v prípade, že žiadateľovi o náhradu škody vznikol. V neposlednom rade musí byť obligatórne preukázaná súvislosť medzi protiprávnym konaním obce a vznikom škody alebo ujmy v danom prípade. Zároveň platí, že uvedené predpoklady musia byť preukázané v komplexnom rozsahu.