Pravidelná a príležitostná práca z domácnosti zamestnanca

Právna úprava Slovenskej republiky vymedzuje len pojem domácka práca, ale pojem home office nepozná. Anglické znenie dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 177 z roku 1996 upravuje tzv. home work, pričom slovenské znenie prekladu dohovoru používa slovné spojenie "práca doma". Domácka práca/telepráca a home office majú spoločnú vlastnosť, ktorá spočíva v tom, že ide o špecifický druh vykonávania práce, ktorá nie je viazaná na pracovisko zamestnávateľa, ale na iné (hocijaké) miesto výkonu práce, najčastejšie bydlisko (domácnosť) zamestnanca.

Výkon domáckej práce a telepráce Zákonník práce naďalej umožňuje len u zamestnancov, s ktorými má zamestnávateľ uzatvorenú pracovnú zmluvu. Zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru takto pracovať nemôžu.

Novela Zákonníka práce upresňuje, že o domácku prácu/teleprácu ide vtedy, . Navyše na výkon domáckej práce sa vyžaduje dohoda zamestnávateľa so zamestnancom v pracovnej zmluve.

domáckej práce a telepráce je, že ide o pravidelný výkon práce v domácnosti zamestnanca, pričom za domácnosť sa považuje akékoľvek iné dohodnuté miesto mimo pracoviska zamestnávateľa; nemusí to teda byť len domácnosť zamestnanca v štandardnom význame tohto pojmu (trvalý či prechodný pobyt zamestnanca), ale aj iné miesto (chalupa, kaviareň a pod.). Podstatné teda je, že výkon práce je mimo pracoviska zamestnávateľa.

tele­práce od domáckej práce je, že pri telepráci sa práca vykonáva s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza . Ani pri domáckej práci nie je vylúčené použitie informačnej technológie (napr. tablet, počítač), ale ide predovšetkým len o jeden z nástrojov, ktorý je určený na výkon domáckej práce. Pri telepráci sa však informačná technológia používa nielen na výkon práce, ale slúži aj k pravidelnému elektronickému prenosu údajov (dát) medzi zamestnancom a zamestnávateľom. To znamená, že ak zamestnanec používa pri práci napr. telefón, počítač aj na komunikáciu so zamestnávateľom, ide o teleprácu (napr. zamestnanci na call centrách, grafici, účtovníci, programátori).

O teleprácu nepôjde, ak úlohou zamestnanca je vykonať prácu (napr. pripraviť internú smernicu k stravovaniu zamestnancov) a výsledok svojej práce zaslať zamestnávateľovi prostredníctvom e-mailu. Aj v tomto prípade sa pri výkone práce používa počítač (informačná technológia), ale len na uľahčenie práce, a nie na pravidelné spojenie sa so zamestnávateľom, t.j. nedochádza tu k pravidelnému toku údajov.

Od práce z domácnosti, ktorá je upravená v § 52 ods. 1 ZP, treba odlišovať výkon práce z domu formou home office. O výkon práce ide v prípade, ak zamestnanec vykonáva prácu doma iba príležitostne, t.j. nejde o "trvalú pravidelnú" prácu z domácnosti podľa § 52 ods. 1 ZP, ale o príležitostnú prácu z domu podľa § 52 ods. 2 ZP, v zmysle ktorého: Aj výkon práce z domu formou home office teda treba odsúhlasiť či dohodnúť.

Deliacim kritériom, kedy ide a kedy nejde o domácku prácu/teleprácu, je naďalej práce mimo pracoviska zamestnávateľa. Pod pojmom "pravidelnosť" možno rozumieť, že práca z domácnosti sa bude (napr. jeden, dva dni v týždni).

Uvedené vyplýva z § 52 ods. 1 ZP: "

Za domácku prácu/teleprácu sa však nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vyko