Príspevok sa zaoberá podmienkami vykonávania práce z domácnosti, domáckej práce a telepráce, právami a povinnosťami zamestnanca a zamestnávateľa pri vykonávaní práce z domácnosti, ako aj praktickými príkladmi v tejto súvislosti.
Práca z domácnosti zamestnanca (home office) sa z podnikateľského prostredia presunula aj do prostredia územnej samosprávy. Stalo sa tak v dôsledku pandémie, ktorá významným spôsobom zasiahla do pracovných podmienok zamestnancov územnej samosprávy.
Do zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") sa doplnilo ustanovenie § 250b, podľa ktorého (ods. 2) počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu
a)
zamestnávateľ je oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje,
b)
zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.
Toto ustanovenie Zákonníka práce upravilo výkon práce z domácnosti zamestnanca v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní. Počas účinnosti tohto opatrenia získal zamestnávateľ oprávnenie nariadiť zamestnancovi prácu z domácnosti a zamestnanci získali právo vykonávať prácu zo svojej domácnosti, a to za predpokladu, že to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré by neumožňovali výkon práce z domácnosti.
Z obsahu Zákonníka práce vyplýva, že okrem uvedeného ustanovenia (§ 250b), inštitút práce z domácnosti (home office) a podmienky jeho vykonávania nie sú v ustanoveniach Zákonníka práce definované, a len z negatívneho vymedzenia domáckej práce alebo telepráce podľa § 52 ods. 2 Zákonníka práce možno vyvodiť, čo môžeme rozumieť pojmom "práca z domácnosti" (home office).
V príspevku sa vzhľadom na uvedené zameriame aj na:
-
vysvetlenie, čo je domácka práca a telepráca,
-
podmienky vykonávania domáckej práce a telepráce,
-
skutočnosť, že treba rozlišovať domácku prácu, teleprácu a prácu z domácnosti (home office),
-
objasnenie, že podmienky vykonávania domáckej práce a telepráce sa primerane uplatnia aj na vykonávanie práce z domácnosti.
Domácka práca a telepráca
Právna úprava domáckej práce a telepráce je obsiahnutá v § 52 Zákonníka práce. Zákonník práce v ods. 1 tohto ustanovenia prináša pozitívne vymedzenie a v ods. 2 negatívne vymedzenie domáckej práce a telepráce.
Podľa § 52 ods. 1 Zákonníka práce:
Ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca, ide o
a) domácku prácu,
b) teleprácu, ak sa práca vykonáva s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku.
Podľa § 52 ods. 2 Zákonníka práce,
za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním z domácnosti zamestnanca za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje
. Pri výkone tejto práce sa primerane uplatní § 52 ods. 8 písm. b) a ods. 9 až 11 Zákonníka práce.
Podľa § 52 ods. 4 až 7 Zákonníka práce, na výkon domáckej práce alebo telepráce sa vyžaduje dohoda zamestnávateľa so zamestnancom v pracovnej zmluve, v ktorej možno dohodnúť
-
rozsah domáckej práce alebo telepráce alebo minimálny rozsah výkonu práce zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, ak sa domácka práca alebo telepráca nemá vykonávať len z domácnosti zamestnanca,
-
že domácka práca alebo telepráca sa v celom rozsahu alebo sčasti bude vykonávať na mieste, ktoré si zamestnanec určí, ak to povaha práce umožňuje,
-
že zamestnanec si pri domáckej práci alebo telepráci bude sám rozvrhovať pracovný čas v rámci celého týždňa, alebo sa domácka práca alebo telepráca bude vykonávať v pružnom pracovnom čase.
Ak si pri domáckej práci alebo telepráci zamestnanec sám rozvrhuje pracovný čas, jeho pracovný pomer sa spravuje Zákonníkom práce s nasledujúcimi odchýlkami:
a)
neuplatňujú sa ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku a nepretržitom odpočinku v týždni,
b)
neuplatňujú sa ustanovenia o prestojoch okrem prestojov, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ,
c)
zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci okrem náhrady mzdy podľa § 141 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce,
d)
zamestnancovi nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.
Zamestnávateľ podľa § 52 ods. 8 Zákonníka práce musí pri domáckej práci alebo telepráci prijať vhodné opatrenia, najmä musí:
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
