Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Postup obce po podaní alebo nepodaní daňového priznania
Dátum: Rubrika: Správne právo
Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.
Chcem prístup zdarmaMáte už predplatné? Prihláste sa.
Podanie daňového priznania je podstatným právnym úkonom daňového subjektu, keďže predstavuje významný podklad na určenie výšky daňovej povinnosti daňového subjektu. Vzhľadom na to, že obec je správcom dane z nehnuteľností a ostatných miestnych daní, je oprávnená v prípade nepodania daňového priznania daňovým subjektom vykonať procesné úkony smerujúce k určeniu daňovej povinnosti daňového subjektu. Takýmito konaniami sú daňová kontrola a určenie dane podľa pomôcok.
Postup obce v prípade podania daňového priznania
Príklad č. 1:
Daňový subjekt podal obci daňové priznanie k dani z nehnuteľností, nevyužil však pritom formulár, ktorý je pre tento účel ustanovený. Argumentoval však, že jeho podanie obsahovalo všetky zákonné náležitosti. Obec uvedené podanie daňového subjektu odmietla akceptovať. Konala obec v súlade s platným právom?
Podanie daňového priznania daňovým subjektom ustanovuje § 15 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Podľa § 15 ods. 4 daňového poriadku pritom platí, že daňové priznanie sa podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. Prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní. V kontexte uvedeného možno konštatovať, že nepodanie daňového priznania na predpísanom formulári je závažným formálnym nedostatkom podania.
Upozornenie: V tomto prípade správca dane (obec) nemá právnu povinnosť upovedomiť daňový subjekt na nedostatok formálnej stránky podaného daňového priznania. V prípade jeho obsahových nedostatkov má však obec právnu povinnosť vyzvať daňový subjekt na opravu chýb a odstránenie nedostatkov v daňovom priznaní a zároveň vo výzve určí lehotu na nápravu a poučí daňový subjekt na nepriaznivé právne následky súvisiace s neuposlúchnutím výzvy.
Príklad č. 2:
Daňový subjekt podal daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Obec, ktorá je správcom dane, mu však oznámila, že išlo o oneskorené podanie daňového priznania. S uvedeným daňový subjekt nesúhlasil s odôvodnením, že daňový poriadok nekonkretizuje termíny podania daňových priznaní. Konala obec v súlade s platným právom?
Pre posúdenie uvedeného prípadu treba konštatovať, že na správu daní a poplatkov spravovaných obcou ako správcom dane je potrebné popri daňovom poriadku použiť aj osobitnú právnu úpravu. Pre daň z nehnuteľností ide o zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len "zákon o miestnych daniach"), ktorý v § 99a ods. 1 konštatuje, že priznanie k dani z nehnuteľností je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník nadobudne nehnuteľnosť vydražením alebo dedením, je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti. Obec v tomto prípade konala v súlade s platným právom. Obec uloží v tomto prípade daňovému subjektu pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, a to obligatórne.
Postup obce v prípade nepodania daňového priznania
Príklad č. 3:
Obec, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, určila v prípade daňového subjektu, ktorý nepodal riadne a včas daňové priznanie, daň podľa pomôcok. Postupovala obec v súlade s platným právom?
Podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku je povinný podať daňové priznanie každý, komu takáto právna povinnosť vyplýva z osobitných právnych predpisov, napríklad podľa § 99a ods. 1 zákona o miestnych daniach je daňovník dane z nehnuteľností povinný vždy do 31. januára daného roka, keď mu vznikla daňová povinnosť, podať miestne príslušnému správcovi dane daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Miestne príslušným správcom dane je v tomto prípade obec alebo mesto, kde sa daná nehnuteľnosť nachádza podľa príslušnej evidencie.
Podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku musí daňové priznanie podať každý daňový subjekt, ktorého správca dane vyzve na jeho podanie. V uvedenej výzve správca dane poučí daňový subjekt o právnych následkoch, ktoré vzniknú vtedy, keď daňový subjekt nepodá daňové priznanie. Iné obsahové náležitosti takejto výzvy daňový poriadok výslovne neustanovuje. Podané daňové priznanie musí byť uvedené na ustanovenom tlačive; pokiaľ sa zasiela elektronickými prostriedkami, musí mať ustanovenú formu. Ak daňové priznanie nebolo riadne podané podľa osobitných predpisov, tak na základe § 15 ods. 2 daňového poriadku správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania. Pokiaľ daňové priznanie nebolo povinným daňovým subjektom riadne podané, a to aj napriek tomu, že daňový subjekt bol správcom dane vyzvaný na podanie daňového priznania, je potrebné určiť výšku základu dane a následnej daňovej povinnosti prostredníctvom pomôcok. K takémuto postupu správcu dane vyzýva § 15 ods. 3 daňového poriadku. Pokiaľ bolo po doručení oznámenia o určení dane podľa pomôcok doručené príslušnému správcovi dane daňové priznanie, tak je ho možné považovať za pomôcku a podľa neho možno určiť výšku dane, ktorú je potrebné správcovi dane uhradiť. Možno konštatovať, že obec nekonala v súlade s platným právom, keďže po nepodaní daňového priznania mala daňový subjekt vyzvať na podanie daňového priznania a až po uplynutí lehoty uvedenej vo výzve mala začať konanie o určenie dane podľa pomôcok.
Upozornenie: Obec, ktorá je správcom dane z nehnuteľností začne konanie o určení dane podľa pomôcok nielen voči daňovému subjektu, ktorý nepodal včas daňové priznanie, ale aj voči daňovému subjektu, ktorý síce podal včas daňové priznanie, ale obec mala nejasnosti napríklad ohľadne toho, či daňový subjekt nadobudol k nehnuteľnosti vlastnícke právo v dedičskom konaní k určitej nehnuteľnosti, prípadne jej podielu a v lehote stanovenej obcou daňový subjekt nereagoval na výzvu na podanie vysvetlenia.
V daňovom konaní má totiž daňový subjekt právnu povinnosť dokazovať niektoré tvrdenia. Ide o skutočnosti, ktoré sú potrebné a majú vplyv na správne určenie daňovej povinnosti alebo majú vzťah k predmetu daňového konania. Pokiaľ je daňový subjekt vyzvaný na predloženie dôkazných prostriedkov počas určovania dane podľa pomôcok alebo kedykoľvek počas daňového konania správcom dane, musí dôkazné prostriedky predložiť.
Pokiaľ v súvislosti s evidenciou, záznamami alebo podkladmi, ktoré je daňový subjekt povinný viesť v súvislosti so svojou činnosťou, vzniknú určité pochybnosti, nejasnosti, nezrovnalosti, ktoré je potrebné preukázať, tak daňový subjekt tieto musí vyvrátiť a situáciu objasniť prostredníctvom dôkazov v daňovom konaní.
Príklad č. 4:
Obec neuznala v konaní o určovaní dane podľa pomôcok audiovizuálny záznam, v ktorom iný subjekt vyhlasuje, že previedol na daňový subjekt vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na pozemku. Pritom obec uvedený postup odôvodňovala tým, že § 48 ods. 3 daňového poriadku výslovne takýto audiovizuálny záznam za pomôcku neustanovuje a nemožno ho pripustiť. Preto uvedený audiovizuálny záznam obec vôbec nebrala do úvahy. Je konanie obce v súlade s platným právom?
V § 48 ods. 3 daňový poriadok len demonštratívnym právnym výpočtom vymenúva jednotlivé dôkazné prostriedky, pomôcky, ktoré môžu pomôcť správcovi dane určiť daň podľa pomôcok. Takýmito dôkaznými prostriedkami môžu byť predovšetkým listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.
Obec nekonala v súlade s platným právom, keďže výpočet pomôcok v daňovom poriadku je len demonštratívny a nemožno ho označiť za taxatívny. Preto obec mala uvedený audiovizuálny záznam považovať za relevantnú pomôcku v konaní o určení dane podľa pomôcok a zohľadňovať ho pri určovaní základu dane a daňovej povinnosti u daňového subjektu.
Príklad č. 5:
Vzhľadom na to, že daňový subjekt nepodal riadne a včas obci daňové priznanie k dani z nehnuteľností, tak obec začala konanie o určení dane podľa pomôcok. Počas tohto konania však daňový subjekt predložil daňové priznanie. Obec však toto daňové priznanie odmietla akceptovať. Konala obec v súlade s platným právom?
Podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku platí, že ak daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho môže použiť ako pomôcku. Taktiež podľa § 48 ods. 4 daňového poriadku, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Správca dane teda "môže", ale "nemusí" akceptovať dodatočne podané daňové priznanie po začatí konania o určení dane podľa pomôcok, a preto obec postupovala v tomto prípade v súlade s platným právom.
Príklad č. 6:
Obec vyhotovila protokol o určení dane podľa pomôcok, podľa ktorého sa mal daňový subjekt písomne vyjadriť k záverom v ňom uvedeným v lehote do 3 pracovných dní od doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Je uvedené konanie obce v súlade s platným právom?
Pokiaľ je konanie o určení dane podľa pomôcok vykonané, teda je na základe neho odhadom určený základ dane a aj výška daňovej povinnosti daňového subjektu, tak správca dane vyhotoví protokol spolu s výzvou na vyjadrenie, pričom podľa § 49 ods. 1 daňového poriadku na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47 daňového poriadku o obsahu protokolu z daňovej kontroly. K protokolu môže daňový subjekt podať vyjadrenie, ku ktorému ho správca dane vyzve.
V danom prípade má daňový subjekt oprávnenie písomne sa vyjadriť k otázke zákonnosti určenia dane podľa pomôcok a taktiež k tomu, či správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok náležite zohľadnil všetky fakty, teda aj tie, ktoré svedčia v prospech daňového subjektu. V prípade poskytnutia písomného vyjadrenia daňového subjektu k protokolu o určení dane podľa pomôcok ustanovuje daňový poriadok, že táto lehota na poskytnutie vyjadrenia musí byť najviac 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok a uvedené vyjadrenie musí mať písomnú formu. Keďže zákonná lehota je určená prostredníctvom dní, tak podľa § 27 ods. 2 daňového poriadku do počítania lehoty sa nezapočítava deň, keď nastala právna skutočnosť rozhodná pre počítanie predmetnej lehoty. Prípadné zmeškanie tejto lehoty na poskytnutie písomného vyjadrenia nemožno odpustiť. Možno konštatovať, že obec konala v súlade s platným právom. Obci, ktorá je správcom dane z nehnuteľností a ktorá vyhotovila protokol o určení dane podľa pomôcok odporúčam, aby uplatnila postup podľa § 31 daňového poriadku, teda doručila protokol do vlastných rúk daňového subjektu.
Totiž podľa § 49 ods. 3 daňového poriadku je konanie o určení dane podľa pomôcok ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok dotyčnému daňovému subjektu.
Ustanovenie § 49 daňového poriadku síce výslovne neustanovuje, že protokol o určení dane podľa pomôcok sa má doručiť daňovému subjektu do vlastných rúk, keďže však ide o písomnosť, pri ktorej je deň jej doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nedodržanie by mohlo byť pre adresáta spojené s ujmou, tak je potrebné v súlade s § 31 ods. 1 písm. b) daňového poriadku doručiť protokol o určení dane podľa pomôcok výlučne do vlastných rúk daňovému subjektu. Pokiaľ dôjde k doručeniu protokolu o určení dane podľa pomôcok do vlastných rúk daňového subjektu, zlepší sa tým aj právne postavenie obce pre prípad možného súdneho sporu týkajúceho sa zákonnosti tohto konania o určenie dane podľa pomôcok.Upozornenie: Pokiaľ sa opakovane nedarí obci doručiť daňovému subjektu protokol o určení dane podľa pomôcok na adresu, ktorá je správcovi dane známa, alebo pokiaľ aktuálny pobyt daňového subjektu nemožno zistiť, tak je možné zvoliť aj doručovanie prostredníctvom verejnej vyhlášky. V prípade verejnej vyhlášky správca dane požiada obec alebo mesto, v ktorom má daňový subjekt posledné svoje známe miesto pobytu alebo svoje sídlo, aby po dobu 15 dní zverejnila spôsobom v mieste obvyklým, najčastejšie to býva na úradnej tabuli obce alebo mesta, oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením. Vyvesenie takéhoto oznámenia na úradnej tabuli obce alebo mesta sa riadne eviduje v rámci úradnej evidencie, pričom posledný deň vyvesenia tohto oznámenia sa považuje za deň doručenia daňovému subjektu. Oznámenie o mieste uloženia písomnosti sa vyvesí aj v sídle správcu dane, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená.
Príklad č. 7:
Obec vyzvala daňový subjekt na podanie daňového priznania podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku a určila mu na jeho podanie vo výzve primeranú lehotu. Vzhľadom na to, že daňový subjekt v stanovenej lehote nereagoval, začala obec daňovú kontrolu. Konala obec v súlade s platným právom?
Podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku platí, že ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie a to ani na výzvu správcu dane, správca dane určí daň podľa pomôcok. Ide o obligatórnu právnu povinnosť obce, ktorá vykonáva správu dane z nehnuteľností v tomto prípade. Taktiež v súlade s § 48 ods. 1 písm. a) daňového poriadku platí, že správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane. V tomto prípade mala obec predovšetkým začať konanie o určovaní dane podľa pomôcok, čiže obec nekonala v súlade s platným právom.
Príklad č. 8:
Obec vyzvala daňový subjekt na podanie daňového priznania podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku a určila mu na jeho podanie vo výzve primeranú lehotu. Vzhľadom na to, že daňový subjekt v stanovenej lehote nereagoval, začala obec daňovú kontrolu a v záujme zvýšenia efektivity zisťovania základu dane daňového subjektu súbežne aj konanie o určení dane podľa pomôcok. Konala obec v súlade s platným právom?
V tomto prípade ide o posúdenie špecifického vzťahu určovania dane podľa pomôcok k daňovej kontrole. Pritom platí, že nemožno súbežne kumulovať daňovú kontrolu a určovanie dane podľa pomôcok. Podľa § 46 ods. 9 písm. b) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, teda dňom začatia konania o určovanie dane podľa pomôcok. Obec nekonala v súlade s platným právom, keďže nezlučiteľne zabezpečila súbežný priebeh daňovej kontroly a konania o určenie dane podľa pomôcok.
Upozornenie: Taktiež je možné určiť daň podľa pomôcok, pokiaľ daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu. Uvedené neplatí, pokiaľ ide o daňovú kontrolu ohľadne zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku.
Príklad č. 9:
Obci bolo daňovým subjektom doručené daňové priznanie za obdobie, za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok. Obec uvedené daňové priznanie akceptovala. Konala obec v súlade s platným právom?
Podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku platí, že daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok; to však neplatí, ak je správcom dane obec. Môžeme konštatovať, že obec konala v súlade s platným právom.
Záver
Pokiaľ daňový subjekt nepodal obci daňové priznanie riadne a včas, a to ani na výzvu, tak obec musí začať konanie o určenie dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok je špecifickým konaním, ktoré je možné uplatniť len v taxatívne určených prípadoch podľa § 48 ods. 1 daňového poriadku. Presnosť určenia výšky dane podľa pomôcok závisí priamoúmerne od kvality dôkazného konania v rámci tohto procesu. Určovanie dane podľa pomôcok je procesným konaním. Preto nasleduje až vtedy, keď ani výzva správcu dane na podanie daňového priznania nevedie k jeho doručeniu správcovi dane daňovým subjektom.
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Právo pre ROPO a obce 6/2020
