Platobný výmer vydávaný obcou

Skutočnosť, či je obecný úrad správcom dane, treba posudzovať v kontexte zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení") a taktiež podľa § 4 daňového poriadku. Podľa § 16 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obecný úrad zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom. Preto možno konštatovať, že obecný úrad nemôže mať vlastnú právnu subjektivitu, nevystupuje ako spôsobilý subjekt ani verejného a ani súkromného práva. Preto nemôže mať ani procesnú spôsobilosť v daňovom konaní, teda ani nemôže vydať platobný výmer.

Uvedený záver potvrdzuje aj § 4 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého je správcom dane obec a nie obecný úrad. Ak starosta obce vydá platobný výmer, v ktorom je uvedený obecný úrad ako správca dane, tak pokiaľ by ho dotknutý daňový subjekt napadol odvolaním podľa § 72 daňového poriadku, daňový subjekt by bol úspešný a obec by musela vydať nový platobný výmer.

Problematika obchodného mena je jednak predmetom zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. a súvisí tiež s označením daňového subjektu v platobnom výmere podľa § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia daňového poriadku musí platobný výmer obsahovať presné obchodné meno právnickej osoby. V prípade právnickej osoby musí ísť o presné označenie obchodného mena uvedené v obchodnom registri.

V tomto prípade však nedošlo k presnému označeniu právnickej osoby, a preto v prípade podania odvolania dotknutým daňovým subjektom možno predpokladať, že podané odvolanie bude úspešné pre nesprávne označenie dotknutého daňového subjektu.

Podľa daňového poriadku príslušný správca dane rozhodne o uplatňovanom nároku na úhradu nákladov správy daní do 15 dní odo dňa ich uplatnenia; ak nárok na úhradu prizná, úhradu v prospech oprávneného poukáže správca dane v uvedenej lehote.

V kontexte uvedeného treba však poznamenať, že každé meritórne rozhodnutie vydané v daňovom konaní musí podľa § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku vo svojej výrokovej časti obsahovať rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 daňového poriadku, pričom ide o obligatórnu náležitosť meritórneho rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

Keďže podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku musí meritórne rozhodnutie vydané v daňovom konaní obsahovať odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, tak sa v odôvodnení rozhodnutia musí správca dane vysporiadať aj s otázkou odôvodnenia výšky a priznania alebo nepriznania právneho nároku na úhradu nákladov správy v daňovom konaní.

V § 12 ods. 4 daňového poriadku rieši právna úprava prípad, keď správca dane uhrádza náklady správy daní jednotlivým subjektom podľa § 12 ods. 2 daňového poriadku, a to z dôvodu nečinnosti alebo nesplnenia zákonných povinností daňového subjektu, alebo inej osoby. V takomto prípade môže správca dane rozhodnutím uložiť povinnosť daňovému subjektu alebo inej osobe tieto náklady