Pri zjednodušenom pohľade na otázku sa ponúka rýchla odpoveď, že prednosta nemá právo na odstupné. Ak však preskúmame situáciu a jej možné detaily podrobnejšie, nájdeme argumenty aj pre opačnú odpoveď. Bude preto užitočné, ak si vec rozoberieme postupne.
Venujme sa najprv odvolaniu z funkcie a výpovedi z pracovného pomeru. Predpokladom pre výkon funkcie prednostu obecného úradu je jeho vymenovanie starostom; argumenty pre toto tvrdenie sa nachádzajú v § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 552/2003 Z.z.") a v § 17 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení"):
Zákon č. 552/2003 Z. z. – výňatok
§ 3
Predpoklady výkonu práce
vo verejnom záujme
(1) Zamestnancom podľa tohto zákona sa môže stať fyzická osoba, ktorá
e) bola zvolená alebo vymenovaná, ak tento zákon alebo osobitný predpis voľbu alebo vymenovanie ustanovuje ako predpoklad vykonávania práce vo verejnom záujme.
Zákon o obecnom zriadení – výňatok
§ 17
Prednosta obecného úradu
(1) Ak je v obci zriadená funkcia prednostu obecného úradu, obecný úrad vedie a jeho prácu organizuje prednosta. Prednostu vymenúva a odvoláva starosta.
Ak je vymenovanie do funkcie prednostu obecného úradu predpokladom výkonu práce, odvolanie z funkcie je nepochybne stratou tohto predpokladu. Pracovnoprávne dôsledky odvolania z funkcie preto môžu viesť aj k výpovedi z pracovného pomeru podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce").
Zákonník práce – výňatok
§ 63
Výpoveď daná zamestnávateľom
(1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
d) zamestnanec
1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, ...
Čiastkový záver č. 1
Starosta má na základe § 17 ods. 1 zákona o obecnom zriadení právomoc odvolať prednostu obecného úradu z funkcie, čo spôsobí stratu predpokladu pre výkon tejto funkcie podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 552/2003 Z.z., a to zakladá výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d) bodu 1 Zákonníka práce.
Venujme teraz pozornosť odstupnému. Zákonník práce upravuje v § 76 ods. 1, 2 a 3 situácie, v ktorých zamestnancovi vznikne nárok na odstupné. (Poznámka autora: Citujeme iba taký výňatok z právnej úpravy, ktorý upravuje podmienky vzniku tohto nároku, zámerne vzhľadom na rozsah necitujeme rozsiahlu časť citovaného ustanovenia, ktorá reguluje výšku odstupného, pretože nemá vzťah k položenej otázke.)
Zákonník práce – výňatok
§ 76
Odstupné
(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume ...
(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume ...
(3) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume ...
V záujme celkového prehľadu je možné zhrnúť, že vznik zákonného nároku na odstupné je podmienený naplnením taxatívne uvedených dôvodov v § 76 ods. 1 až 3 Zákonníka práce.
Čiastkový záver č. 2
Skončenie pracovného pomeru s prednostom obecného úradu, ktorý bol odvolaný z funkcie, nenapĺňa zákonné podmienky pre vznik nároku na odstupné.
Pravidlá o odstupnom ustanovené v Zákonníku práce boli však rozšírené novelou Zákonníka práce, t.j. zákonom č. 257/2011 Z.z. takto:
Zákonník práce – výňatok
§ 76
Odstupné
(7) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 2.
Táto právna úprava umožňuje zamestnávateľovi, aby prípadne poskytol zamestnancovi odstupné aj v tých prípadoch, keď nie sú splnené spomínané zákonné podmienky nároku. Pokiaľ by sme hľadali konkrétnejšie súvislosti a cesty riešenia, možno využiť aj úpravu pravidiel o pracovnej zmluve uvedenú v § 43 ods. 4 Zákonníka práce:
Zákonník práce – výňatok
§ 43
(4) V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody. ...
Čiastkový záver č. 3
Spojenie § 76 ods. 7 a § 43 ods. 4 Zákonníka práce zamestnávateľovi umožňuje, aby si v pracovnej zmluve dohodol so zamestnancom odstupné aj v iných prípadoch. Ak by mal prednosta obecného úradu v pracovnej zmluve dohodu o odstupnom pri skončení pracovného pomeru, jeho právo na odstupné by sa neposudzovalo len podľa podmienok zákonného nároku na odstupné v § 76 ods. 1 až 3 Zákonníka práce, ale aj podľa konkrétnych podmienok upravených v pracovnej zmluve.
Záver
Ak starosta odvolá prednostu obecného úradu z funkcie, vznikne zákonom upravený výpovedný dôvod na skončenie pracovného pomeru; táto situácia však neznamená vznik zákonného nároku na odstupné. Nárok prednostu obecného úradu na odstupné v opísanej situácii by však mohol byť založený osobitnou dohodou v pracovnej zmluve.
