Odstupné a odchodné pri výkone práce vo verejnom záujme

Práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone práce vo verejnom záujme“) a zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odmeňovaní“). Oproti doterajšej právnej úprave sa v zákone o výkone práce vo verejnom záujme doplnilo limitovanie výšky odstupného a odchodného v podnikových kolektívnych zmluvách.

V pracovnoprávnom vzťahu k zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme zamestnávateľ postupuje podľa Zákonníka práce, ak zákon o výkone práce vo verejnom záujme a zákon o odmeňovaní neustanovujú inak. Ide o tzv. subsidiárnu (podpornú) pôsobnosť Zákonníka práce, tzn., že zamestnávateľ postupuje podľa Zákonníka práce, ale s výnimkou tých ustanovení, ktorých vecný obsah je osobitne upravený v zákone o výkone práce vo verejnom záujme a v zákone o odmeňovaní.

Subsidiárna pôsobnosť Zákonníka práce

Podmienky poskytovania odstupného a odchodného sú upravené v § 76 a § 76a Zákonníka práce. Spoločnou právnou charakteristikou obidvoch plnení je, že zamestnávateľ ich poskytuje pri skončení pracovného pome.

Odstupné na rozdiel od odchodného môže mať zamestnanec vyplatené v priebehu svojej pracovnej činnosti aj viackrát od rôznych zamestnávateľov.

Odchodné možno podľa platného právneho stavu poskytnúť zamestnancovi len jedenkrát, a to v prípade, keď zamestnanec končí prvýkrát pracovný pomer potom, čo mu vznikol nárok na starobný dôchodok, invalidný dôchodok (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %) alebo mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa ust. § 29 ods. 4 zákona o odmeňovaní zamestnávateľ pri výkone práce vo verejnom záujme neuplatní ustanovenia § 43 ods. 1 písm. d), § 96 ods. 3 a 5, § 118 ods. 2 a 3, § 119 ods. 2, § 120 až 124, § 127 ods. 1 až 3, § 128, § 134 a § 135 Zákonníka práce, t. j. zamestnávateľ pri poskytovaní odstupného a odchodného zamestnancovi, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme, postupuje v plnom rozsahu podľa Zákonníka práce.

Odstupné a podmienky na jeho poskytnutie

Odstupné predstavuje peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v súvislosti so skončením pracovného pomeru. Hlavným účelom odstupného je „určitá“ satisfakcia zo strany zamestnávateľa voči zamestnancovi za to, že pracovný pomer končí skôr, ako sa účastníci pôvodne dohodli v pracovnej zmluve a že skončenie pracovného pomeru nespočíva v osobe zamestnanca, ale u zamestnávateľa.

Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi odstupné po skončení pracovného pomeru v prípade, ak dôjde k jeho skončeniu výpoveďou alebo dohodou na podnet zamestnávateľa a to z dôvodov uvedených v:

1. § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, t. j. zamestnávateľ, resp. jeho časť sa zrušuje alebo sa premiestňuje (a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce),
2. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t. j. zamestnanec sa stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,
3. § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, t. j. zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Výška vyplateného odstupného závisí od toho, ako d