Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Etické kódexy v miestnej samospráve
Dátum: Rubrika: Hospodárenie
Ochrana verejného záujmu a verejných prostriedkov predstavujú v miestnej samospráve priority, ktoré sú pod odôvodneným drobnohľadom miestneho spoločenstva. Získanie dôvery voličov a jej udržanie nezriedka závisí práve od toho, ako volení predstavitelia aj zamestnanci samospráv spomínané priority napĺňajú. Etické kódexy predstavujú v tomto kontexte významný signál samospráv smerom k vlastným obyvateľom, ako aj normatívne vyjadrený súhrn oporných bodov pre správny chod samosprávneho organizmu.
Etické kódexy v miestnej samospráve
Mgr.
Ladislav
Briestenský
Východisko a cieľ
Etické kódexy nie sú povinnou súčasťou vnútorných noriem miestnych samospráv a v súlade s tým ich výskyt nie je veľmi frekventovaný. Predstavujú však zaujímavý príklad toho, aké nároky si kladie jednotlivá miestna samospráva na vlastnú činnosť. Tento článok si kladie za cieľ načrtnúť základné obrysy problematiky etických štandardov pre miestne samosprávy a ponúknuť aj niektoré konkrétne námety a inšpirácie k tomu, aby sa kódexy etiky rozšírili aj do iných miestnych samospráv.
Terminologický základ
Lexikálne pramene vymedzujú pojem "etika" rôzne, podľa toho, či majú na zreteli filozofický alebo praktický aspekt etiky.
Na účely tohto článku nám môže poslúžiť nasledovný výber z definícií:
-
etika je súbor všeobecných pravidiel, zásad a princípov správania, ktoré spoločnosť považuje za primerané, prijateľné, slušné; morálka, mravnosť[1] ;
-
slovo etika pochádza z gréckeho
, čo v preklade znamená zvyk, názor, charakter, spôsob myslenia. Etika je teoretické štúdium hodnôt a princípov, ktoré usmerňujú ľudské konanie v situáciách, keď je možný výber[2] ;
ethos
-
ako vetva filozofie etika skúma otázku "Aké konanie je správne alebo nesprávne za daných okolností?"[3].
Etický kódex ako norma
Etické kódexy vo všeobecnosti stanovujú štandardy, ktoré reprezentujú spravidla zvýšené alebo sprísnené nároky daného spoločenstva na spôsob konania a správania jeho členov. V tomto zmysle sa etické kódexy vyskytujú v jednotlivých profesijných zoskupeniach, ktoré vnímajú etickú stránku svojej činnosti ako osobitne dôležitú (napr. etický kódex mediátora, združenia sudcov Slovenska, prednostov úradov miestnej samosprávy, atď.).
V jednotlivých miestnych samosprávach boli prvé etické kódexy prijímané už v prvom období po vzniku súčasnej samosprávy, najmä v dôsledku pozitívnych inšpirácií z miestnych samospráv vo vyspelejšom zahraničí.
Je mimoriadne dôležité, že etický kódex nepatrí do skupiny obligatórnych noriem, ten. noriem, ktoré samospráva musí mať prijaté
Táto črta sama o sebe signalizuje, že samospráva, ktorá prijala etický kódex, vybočila z "povinného minima" - požiadaviek na vlastné fungovanie upravených všeobecne záväznými právnymi predpismi a má zvýšené kvalitatívne nároky na etickú stránku správania osôb pôsobiacich v jej organizme.
(ako napr. pracovný poriadok).
Vzťah etiky a platného práva
Nie je cieľom článku zaoberať sa touto otázkou z hľadiska právnej teórie. Aspekt, ktorý je na účely tohto článku zaujímavý, je vzťah medzi pravidlami zo všeobecne záväzných právnych noriem a pravidlami etických kódexov. Aj vo vývoji slovenského právneho poriadku je zreteľne vidieť, ako sa niektoré významné princípy (preferencia verejného záujmu, určenie okruhu nezlučiteľných činností a pod.), ktoré boli vnímané pôvodne ako silné etické imperatívy, postupne presadili do dôležitých zákonov. Dobrými príkladmi z aktuálne platnej právnej úpravy sú najmä
-
zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 552/2003 Z.z."),
-
ústavný zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z.z. (ďalej len "ústavný zákon o ochrane verejného záujmu").
Poznámka autora: V tejto súvislosti musím upozorniť na neveľmi opodstatnenú úpravu osobnej pôsobnosti ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, podľa ktorej sa tento zákon vzťahuje (cit.) "... na poslancov mestských zastupiteľstiev a poslancov mestských častí v Bratislave a v Košiciach ..." [čl. 2 ods. 1 písm. p)]; to znamená, že pod pôsobnosť cit. ústavného zákona nepatria poslanci obecných zastupiteľstiev. Proti takejto úprave svedčí najmä fakt, že niektoré obce sú väčšie ako mnohé mestá, takže toto rozlíšenie sa z hľadiska ochrany verejných záujmov javí ako celkom irelevantné; navyše presadenie etiky fungovania verejných funkcií nemá s klesajúcim počtom obyvateľov klesajúci význam. Takýto právny stav by si zaslúžil nápravu a zahrnutie poslancov všetkých obecných zastupiteľstiev do pojmu verejný funkcionár (obdobne, ako je to pri pojme "verejný činiteľ" upravenom v § 128 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v z. n. p.).
Zákon č. 552/2003 Z.z. upravuje v tejto súvislosti najmä pojem verejného záujmu, osobného záujmu a rozporu záujmov (§ 2) a stanovuje tiež osobitné povinnosti a obmedzenia, ktoré majú vo veľkom rozsahu charakter presadenia pôvodne etických požiadaviek (§ 8).
Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu tiež upravuje pojmy verejný záujem, osobný záujem a rozpor záujmov (čl. 3), všeobecné povinnosti a obmedzenia (čl. 4) a pravidlá pre nezlučiteľnosť funkcií, zamestnaní a činností (čl. 5) a osobitné oznamovacie povinnosti (čl. 6 a čl. 7).
Poznámka autora: Konštatujem, že pojem verejný záujem nie je vymedzený v uvedených dvoch zákonoch zhodne. Odhliadnuc od toho, že už aj úprava rovnakého pojmu na dvoch miestach nie je legislatívno-technicky správna, by si nezhoda dvoch právnych noriem pri natoľko významnom po
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Právo pre ROPO a obce 2/2017
