ZEVO a jeho prínosy a negatíva pri nakladaní s odpadom

Spoločenská a právna realita, ktorá na Slovensku ilustruje jednak vysokú mieru skládkovania, ale aj neželaný jav v podobe neoprávneného nakladania s odpadmi, je jedným z dôvodov zamerania sa na problematiku ZEVO. Súčasné štúdie z oblasti práva životného prostredia a trestného práva poukazujú na skutočnosť, že základné spoločenské a právne príčiny neoprávneného nakladania s odpadmi sú vyvolané predovšetkým nezáujmom jednotlivca (ako pôvodcu odpadu), ale existujú aj na strane kompetentných orgánov, ktorými sú obce, okresné úrady, Ministerstvo životného prostredia SR, ale aj policajné orgány. Z previerky, ktorú v roku 2016 vykonávala Generálna prokuratúra SR, je zrejmé, že všetky spomenuté orgány si svoje úlohy v danom čase neplnili dostatočne, čo bolo aj príčinou vysokej miery výskytu trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný zákonv z. n. p. a vysokej latencie. Orgány obce častokrát nemajú dostatočnú kapacitu a nenahlasujú nelegálne skládky odpadu, o ktorých majú často vedomosť, a to aj z dôvodu, že finančnú záťaž na ich odstránenie by museli znášať samy v prípade, ak sa nezistí páchateľ. Objasnenosť uvedeného trestného činu sa v období kontroly vykonávanej Generálnou prokuratúrou SR pohybovala približne na úrovni 10 %. Obce by tak museli znášať takmer vždy z vlastných rozpočtov likvidáciu nelegálnych skládok, na čo častokrát nemajú dostatočné rozpočtové zabezpečenie. Veda environmentálneho práva v tejto súvislosti zdôrazňuje vysokú potrebu prevencie v oblasti nakladania s komunálnym odpadom a potrebu výchovy, vzdelávania pri dôslednom uplatňovaní hierarchie odpadového hospodárstva. [1] V uvedených súvislostiach som sa preto rozhodol opätovne vrátiť k analýze možnosti nakladania s komunálnym odpadom a pokúsiť sa posúdiť, aké sú možnosti energetického zhodnocovania odpadov v našom právnom prostredí.

ZEVO spaľujú v USA tuhý komunálny odpad na výrobu pary v kotle, ktorá sa následne používa na výrobu elektriny. Tuhý komunálny odpad je zmes energeticky bohatých materiálov, akými sú papier, plasty a výrobky z dreva. V USA sa približne na každých 100 kg uvedeného odpadu spracuje približne 85 kg materiálu, ktorý možno spáliť ako palivo na výrobu elektriny. ZEVO zredukujú 100 kg odpadu na popol s hmotnosťou približne 15 až 30 kg a znížia objem odpadu o približne 87 %. Existujú rôzne typy systémov alebo technológií na energetické využitie odpadu. Najbežnejším typom používaným v USA je systém hromadného spaľovania, kde sa nespracovaný tuhý komunálny odpad spaľuje vo veľkej spaľovni s kotlom a generátorom na výrobu elektriny. Ďalší menej bežný typ systému spracováva tuhý komunálny odpad tak, že odstraňuje väčšinu nehorľavých materiálov a vyrába tak sekundárne palivo.

Proces výroby elektriny v uvedených zariadeniach na energetické spaľovanie odpadu má v zásade sedem fáz. Na počiatku procesu sa odpad vysypáva zo smetiarskych áut do veľkej jamy. Následne obrovský mechanický pazúr na žeriave uchopí odpad a vysype ho do spaľovacej komory. V tretej fáze sa odpad (resp. palivo) spaľuje, pričom sa uvoľňuje teplo. Vzniknuté teplo zahrieva kotol s vodou, čo spôsobuje produkciu pary. Táto para sa koncentruje a pod vysokým tlakom poháňa lopatky turbínového generátora, ktorý vyrába elektrinu. Súčasne systém kontroly znečistenia ovzdušia odstraňuje znečisťujúce látky zo spaľovacieho plynu predtým, ako sa uvoľní cez komín. V poslednej fáze zariadenie zhromažďuje popol z kotla a systému kontroly znečistenia ovzdušia, aby nedochádzalo k uvoľňovaniu častíc do atmosféry. [2]

Uvedený prínos odpadu do produkcie elektriny si uvedomuje aj EÚ. Plány EÚ stať sa klimaticky neutrálnou do polovice storočia ešte viac pridávajú "olej do ohňa" búrlivej diskusie o environmentálnych vplyvoch spaľovania odpadu na výrobu elektriny. Toto odvetvie poskytuje malý, ale významný podiel na celkových dodávkach energie v EÚ, pričom najväčším spotrebiteľom je Nemecko. ZEVO využívajú aj v EÚ odpad z domácností ako palivo na výrobu energie, podobne ako iné elektrárne využívajú uhlie, ropu alebo zemný plyn. Princíp ich prevádzky je v zásade rovnaký ako v USA. Aj v EÚ sa dbá na to, aby sa ZEVO prijímali materiály v uzavretom priestore, kde odpad najskôr dôkladne premiešajú pri príprave na spaľovanie. Odpad môže do spaľovacej komory vstupovať nielen prostredníctvom mechanického žeriavu, ale napríklad aj na pohyblivom rošte, ktorý ho opakovane prevracia, aby zostal odkrytý a horel. Zároveň tu pôsobí filtračný vak, ktorý odstraňuje popolček. Spodný popol vzniknutý spaľovaním odpadu prechádza magnetmi a separátormi vírivých prúdov, aby sa odstránili oceľ a železo a iné kovy, akými sú meď, mosadz, nikel a hliník. Tieto častice sa vytriedia na recykláciu. Zvyšný popol možno použi