Samosprávy na Slovensku a možnosti využívania potenciálu ZEVO

V nedávnom období sa slovenské spoločnosti, ktoré sú členmi Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP), Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Zväz automobilového priemyslu SR (ZAP), pridali k tzv. , ktorou Asociácia nemeckých komunálnych podnikov (ďalej len "VKU") vyzýva EÚ, aby pokračovala v podpore energetického zhodnocovania odpadov. Spomenuté subjekty sa plne stotožnili s VKU a jej aktuálnou definíciou nenahraditeľnej úlohy Zariadení na energetické využitie odpadov (ďalej len "ZEVO") v hierarchii odpadového hospodárstva. Výzva z Berlína sa opiera o skúsenosti z nemeckého modelu odpadového hospodárstva, ktorý predstavuje v súčasnosti najvyspelejší funkčný systém odpadového hospodárstva v EÚ. Model nakladania s odpadom je založený na kombinácii recyklácie s vysokou technologickou úrovňou energetického zhodnocovania nerecyklovateľného odpadu. Autori výzvy tvrdia, že existuje niekoľko dôvodov, prečo je ZEVO nevyhnutnou súčasťou služieb poskytovaných vo verejnom záujme. V prvom rade, podľa ich tvrdení neexistuje udržateľnejšia alternatíva pre spracovanie nerecyklovateľného prúdu odpadov. Zároveň uvedený spôsob umožňuje výrobu energie a recykláciu inertných zložiek a kovov v obehovom hospodárstve pri súčasnom dosahovaní európskych klimatických cieľov. Ďalším dôvodom pre väčšie zapojenie ZEVO do slovenského odpadového hospodárstva je najmä bezpečné a hygienické zhodnocovanie nerecyklovateľného odpadu a súčasná produkcia energie v podobe tepla alebo elektriny. Autori uvedenej výzvy okrem toho argumentujú, že ZEVO vytvára vhodné podmienky pre odklon odpadov zo skládok, ktoré sú klimaticky najnepriaznivejším spôsobom nakladania s odpadmi. V neposlednom rade uvedené zariadenia zároveň vytvárajú tlak na obalovú politiku výrobkov, ktoré sú určené koncovému spotrebiteľovi, a to najmä vo vzťahu ku klimatickým cieľom. Účastníci uvedenej výzvy tvrdia, že v Spolkovej republike Nemecko je skládkovanie neupraveného a biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zakázané už od roku 2005. Do roku 2015 tento zákaz skládkovania viedol k zníženiu priamych emisií metánu zo skládok o približne 30 miliónov ton CO2eq za rok. Predmetné množstvo zodpovedá zníženiu emisií skleníkových plynov o 70 % až 80 % v porovnaní s referenčným rokom 1990. Sektor odpadov tak dosiahol zďaleka najväčšie zníženie emisií skleníkových plynov spomedzi všetkých sektorov. [1] Asociácia nemeckých komunálnych podnikov vychádzala pri koncipovaní výzvy zo skúseností nemeckých miest a obcí, ktoré spoločne so spoločnosťami nakladajúcimi s komunálnym odpadom poukazujú na to, že ZEVO, ktoré rešpektuje hierarchiu odpadového hospodárstva a najlepšie dostupné techniky, musí zostať pilierom odpadového hospodárstva aj v dlhodobom horizonte. Dôležitosť a prínos ZEVO možno oceniť aj v období pandémie COVID-19, kedy sa hygienicky kritický odpad bezpečne zhodnocuje v ZEVO. nezostala bez ďalšej odozvy ani mimo Slovenska. Postupne sa k nej pridávajú ďalšie nemecké, ale aj zahraničné inštitúcie, mestá, obce, ale aj spoločnosti podnikajúce v oblasti nakladania s odpadmi. Výzvu už podporilo aj Nemecké združenie miest a obcí, ktoré zastupuje záujmy 11 000 miest a obcí, a subjekty predstavujúce približne 96 % územia Nemecka a 68 % nemeckého obyvateľstva. [2]

Na Slovensku v súčasnosti pôsobia dve zariadenia na energetické využívanie odpadov. Potenciál našej krajiny však ukazuje, že by ich tu mohlo byť až 17-krát viac. Najväčším prínosom uvedených zariadení je priama dodávka tepla spotrebiteľom, či už vo forme pary, alebo ešte modernejšie, a to vo forme teplej vody. V takomto prípade môže byť energetická efektivita ZEVO na úrovni vyše 80 %. Ďalším spôsobom využitia energie z odpadu je výroba elektrickej energie, pri ktorej sa efektivita pohybuje okolo 25 %. Pre najlepšie využitie energie z odpadu je nevyhnutná kombinácia výroby tepla a elektriny. Slovensko má obrovskú výhodu rozšírenia centrálnych systémov pre zásobovanie teplom, ktoré sa u nás začali využívať už od 60. rokov minulého storočia. Práve naopak, západná Európa tieto systémy buduje až teraz, s výnimkou škandinávskych krajín, ktoré sú priekopníkmi uvedenej metódy distribúcie tepla. V súčasnosti predmetné zariadenia na území EÚ produkujú pri množstve spracovaného odpadu 88 miliónov ton ročne, elektrickú energiu pre 19 miliónov obyvateľov a teplo pre 16 miliónov obyvateľov. Spomenuté množstvo vyprodukovanej energie nahradí 11 až 55 miliónov ton fosílnych palív potrebných pre prevádzku elektrární a teplární a zabráni emisiám v objeme 24 až 49 milióna ton CO2, ktoré by takto vznikli pri spálení fosílnych palív. Uvedené skutočnosti ukazujú potenciál využívania odpadov ako zdrojov energie, a to najmä v kontexte nedávnej európskej energetickej krízy a nestálej situácie v oblasti dodávok plynu ako základnej suroviny na vykurovanie domácností. [3]

Predmetné zariadenia na energetické využívanie odpadov sa však nie vždy stretávajú s pozitívnym prístupom dotknutej verejnosti, ktorá sa obáva najmä znečistenia ovzdušia v lokalite prevádzky a vysokej koncentrácie odpadových surovín. Aj preto možno pozitívne hodnotiť práve iniciatívu záujmového združenia územnej samosprávy, ktoré zabezp