Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Účasť verejnosti v záležitostiach odpadového hospodárstva

Dátum: Rubrika: Legislatíva

Politika odpadového hospodárstva vytvára na úrovni práva EÚ súčasť politiky životného prostredia podľa čl. 191 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len „ZFEÚ“) [1] ako jedného z primárnych prameňov práva EÚ. Na sekundárnej úrovni kreuje základný právny rámec nakladania s odpadmi smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „smernica o odpade“). Preambula uvedenej smernice vymedzuje prvoradý cieľ každej politiky v oblasti odpadov, ktorým by mala byť minimalizácia negatívnych účinkov tvorby a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie.

Treba povedať, že smernica o odpadoch tak vyjadruje určitú previazanosť zdravia a ochrany životného prostredia ako hodnôt, na ktorých ochrane je vybudované európske právo. Uvedenému tvrdeniu svedčí aj zakotvenie ochrany verejného zdravia v čl. 168 ZFEÚ. [2] Predmetné ustanovenie ZFEÚ zakotvuje povinnosť zohľadniť v rámci každej politiky Únie (t.j. aj politiky nakladania s odpadmi) aj ochranu ľudského zdravia. Pri aplikácii čl. 15 ZFEÚ [3] možno hovoriť aj o potrebe transparentnosti pri realizácii politiky životného prostredia, t.j. teda aj politiky odpadového hospodárstva. Vo všeobecnosti sa rešpektuje, že princíp transparentnosti vytvára akýsi
"komunikačný nástroj"
medzi verejnou správou a verejnou mocou na jednej strane a verejnosťou, občanmi a jednotlivcami na druhej strane. [4] Význam uplatňovania tohto princípu zdôrazňuje aj doktrína v oblasti práva životného prostredia na Slovensku a v Českej republike. [5]
Okrem európskeho práva však uvedenú oblasť spoločenských vzťahov ovplyvňuje aj Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej ako "ESĽP"), ktorá reprezentuje regionálny systém ochrany ľudských práv v podobe doktríny a dohovorov štrasburských orgánov ochrany práv. V kontexte regionálneho systému ochrany ľudských práv možno hovoriť predovšetkým o ochrane práva na súkromie a jeho environmentálnom rozmere. Uvedené právo zaručuje čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd [6] a jeho environmentálny kontext interpretoval ESĽP v prípade
Lopez Ostra proti Španielsku [7]
, v ktorom konštatoval porušenie uvedenej záruky. Rozhodnutie vychádzalo z toho, že španielske vládne orgány neposkytli dostatočnú právnu ochranu sťažovateľke v občianskych a trestných konaniach proti spoločnosti prevádzkujúcej neschválenú spaľovňu odpadov susediacu s pozemkom sťažovateľky. Prevádzka svojimi imisiami v podobe škodlivých výparov a hluku narušovala právo sťažovateľky a jej dcéry na rešpektovanie obydlia. ESĽP dospel k názoru, že silné znečistenie životného prostredia mohlo negatívne ovplyvňovať dobrý zdravotný stav ľudí, výkon práva sťažovateľky na nerušené užívanie obydlia, zdravie sťažovateľky a jej dcéry. ESĽP tak previazal obsah práva na súkromie s právom na priaznivé životné prostredie. Tento vzťah vyjadril tak, že porušenie práva na nerušené užívanie obydlia môže od určitého stupňa intenzity viesť k sťaženiu súkromného a rodinného života,
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.