Triedený zber textilu

Obce by mali od roku 2025 zabezpečiť triedený zber aj na textil. Zakázať by sa malo tiež ukladanie bioodpadu z obchodov a distribúcie na skládku. Vyplýva to z novely zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o odpadoch"), ktorú na jeseň minulého roku schválili poslanci Národnej rady SR. Zákon č. 372/2021 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 372/2021 Z.z."), ktorý predložilo Ministerstvo životného prostredia SR, reaguje aj na problémy aplikačnej praxe, najmä v oblasti nakladania s komunálnym odpadom v obciach. Zakázať by sa malo energetické zhodnocovanie odpadu po dotriedení, ak je možné ho ešte zrecyklovať. [1] Uvedená právna úprava tak bude zásadným spôsobom vplývať na realizáciu hierarchie odpadového hospodárstva a rovnako bude mať vplyv na postavenie územnej samosprávy na Slovensku.

K prijatiu uvedenej právnej úpravy pristúpil slovenský zákonodarca na základe požiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade (ďalej len "smernica 2018/851). Uvedená smernica zmenila obsah smernice 2008/98/ES (ďalej len "smernica o odpade"). Preambula k smernici 2018/851 uvádza, že smernica o odpade nevystihovala podstatu požiadaviek na zavedenie skutočného obehového hospodárstva. Jej obsah bolo preto potrebné zmeniť nielen v záujme ochrany životného prostredia a zdravia ľudí, ale aj za účelom zabezpečenia rozvážneho, efektívneho a rozumného využívania prírodných zdrojov a zlepšenia využívania obnoviteľných zdrojov energie. Jedným z hlavných politických a ekonomických motívov k prijatiu uvedenej legislatívy bolo zníženie závislosti Únie od dovážaných zdrojov. Únia si tak nielen politicky, ale aj právne uvedomuje povahu odpadu ako suroviny a vidí v ňom priestor pre poskytovanie nových hospodárskych príležitostí a zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti európskych trhov. V kontexte uvedených súvislostí tak Únia tvrdí, že doterajšie právne predpisy sa v dostatočnej miere nezameriavali na životný cyklus výrobkov, a to tak, aby chránili zdroje a uzatvárali kruh tohto životného cyklu. Používanie zdrojov efektívnejším spôsobom má zároveň podľa európskych legislatívcov priniesť významné čisté úspory podnikom, verejným orgánom a spotrebiteľom Únie, pričom by sa mohli znížiť aj celkové ročné emisie skleníkových plynov.