Nové prístupy k spracovaniu a degradácii plastového odpadu

Austrálski vedci pravdepodobne zistili ako biodegradovať polypropylén. Z tohto druhu plastu sa vyrába všetko od hračiek po nábytok a oblečenie, ktoré používame v každodennom živote, a je veľmi odolný, čo sťažuje jeho recykláciu. Nový experiment navrhuje riešenie za pomoci dvoch kmeňov húb. Polypropylén je už dlho veľkou výzvou v oblasti recyklácie. Uvedená látka je bežným plastom, ktorý sa používa na výrobu širokej škály produktov a predstavuje asi 28 % celosvetového plastového odpadu, avšak recykluje sa len 1 %. Zistenia naznačujú, že dva druhy húb rozpúšťajú plasty prirodzene. Výskum realizovali výskumníci z univerzity v austrálskom Sydney a jeho závery naznačujú, že kontaminácia životného prostredia týmto plastom už nemusí byť tak veľkým problémom, akým dosiaľ bola. Huby a sa bežne nachádzajú v pôde a na rastlinách. Ich výhodou je, že sa vyznačujú schopnosťou rozkladať polypropylén po predbežnej úprave ultrafialovým svetlom alebo teplom. Spomenuté huby vedia preto redukovať plast o 21 % počas 30 dní inkubácie a o ďalších 25 - 27 % počas viac ako 90 dní. [2]

Austrália však nie je jedinou krajinou, v ktorej sa zaoberajú degradáciou plastov. Aj čínski vedci identifikovali uvedené huby a rovnako prišli k záverom, že dokážu znehodnotiť plasty. Predmetné druhy by mohli byť užitočným nástrojom v našej snahe znížiť vplyv plastového odpadu na životné prostredie. Vedci z Kunmingského botanického inštitútu Čínskej akadémie vied dospeli k záverom o tom, že huby sú schopné v priebehu niekoľkých týždňov znehodnotiť plasty, ktoré by zostali v prostredí roky. Spomenutým hubám sa darí aj na povrchu plastov. Vylučujú enzýmy, ktoré rozložia väzbu medzi molekulami a následne pomocou mycélia ich oddelia. Čínski vedci veria, že existujú druhy húb s užitočnými vlastnosťami, o ktorých ešte nevieme. Avšak odlesňovanie a iné ľudské aktivity pokračujú v ničení biotopov. K uvedeným druhom možno preto nikdy nezískame prístup. Objav vedci identifikovali na smetisku v Islamabade v Pakistane. Nie je to však jediný poznatok tohto druhu, keďže v roku 2011 výskumníci objavili v Amazónii ďalší, ktorý sa zrejme živil polyuretánom. [3]

Súčasne údaje naznačujú, že polypropylén je plastom, ktorý pravdepodobne znečisťuje životné prostredie najviac. Je to aj preto, že je celosvetovo nadmerne zastúpený v plastovom odpade. Znečistenie plastmi je v podstate jedným z najväčších problémov spojených s odpadom našej doby. Prevažná väčšina polypropylénu neprechádza riadnym procesom recyklácie a končí vo svetových oceánoch, riekach a na skládkach odpadov. Odhaduje sa, že vo svetových riekach sa dosiaľ nahromadilo približne 109 miliónov ton plastového odpadu a približne 30 miliónov ton platov sa v súčasnosti nachádza v oceánoch. Čoskoro by uvedené množstvá mohli prekročiť celkovú hmotnosť voľne žijúcich rýb. [2]

Skôr spomenuté prepočty sú však v celkových číslach oveľa horšie. Ľudia od 50. rokov minulého storočia vyrobili približne 9 miliárd ton plastov, z ktorých sa recyklovalo len približne 9 %. Ďalších 12 % našlo svoj účel ako palivo v zariadeniach na energetické zhodnocovanie odpadov. Avšak zvyšných 79 % sa nahromadilo na skládkach alebo v prírodnom prostredí. Bohužiaľ väčšina plastov označených ako "biologicky rozložiteľné" sa v oceáne nerozloží. Aj z uvedených dôvodov vedci hľadajú alternatívne metódy redukcie plastov, aby pomohli odľahčiť záťaž prírody uprostred súčasnej environmentálnej krízy. Jedno z týchto riešení prichádza vo forme určitých druhov húb so schopnosťou konzumovať plasty. Laicky považujeme za huby ich plodnice alebo vonkajšie ich častice, ktoré slúžia na reprodukciu. Podstata húb sa však vyskytuje v pôde alebo v odumretých rastlinách a drevinách. Aj preto sa huby zvyknú nazývať . Sú dôležité z hľadiska látkovej výmeny v ekosystémoch a čím je ekosystém bohatší na ich výskyt, tým lepšie odoláva vonkajším nepriaznivým vplyvom a zároveň lepšie poskytuje tzv. . Odhaduje sa, že v súčasnosti existuje približne 2 - 4 milióny druhov húb a ich účinky na životné prostredie a kvalitu ekosystémov nie sú dosiaľ preskúmané. Aj preto sú možnosti ich využitia pri degradácii plastového odpadu zdanlivo nekonečné. [4]

V skôr spomenutej austrálskej štúdii vedci tvrdia, že polypropylén sa recykluje zriedkavo predovšetkým kvôli jeho krátkej životnosti, a to v podobe obalového materiálu. Druhým dôvodom jeho zriedkavej recyklácie je jeho častá kontaminácia inými materiálmi a inými plastmi, ktorá si však vyžaduje nové metódy recyklácie s minimálnym dopadom na životné prostredie. Dopracovali sme sa preto do stavu obrovského rozsahu výroby a spotreby nielen polypropylénových plastov, avšak ich degradácii sa dosiaľ veno