Etiológia vo všeobecnosti predstavuje skúmanie príčiny vzniku určitých javov. Etiológia kriminality teda skúma príčiny trestnej činnosti, pričom príčinami sa označujú skutočnosti, ktoré vyvolávajú kriminalitu. V minulosti sa etiológia kriminality považovala skôr za súčasť filozofických smerov. Príčiny páchania trestnej činnosti a jej prevenciu hľadali už starovekí Gréci. Napríklad Sokrates považoval za jej príčinu nevedomosť ľudí a myslel si, že vzdelávaním a výchovou možno kriminalitu odstrániť, avšak už jeho žiak Platón bol presvedčený, že aj múdri ľudia sú schopní zlých skutkov.
"Názory na zločinnosť sa postupne na prelome 19. a 20. storočia sformovali do ucelených smerov založených na biologickej, psychologickej, sociologickej a multifaktorovej podstate." [7]
Už zo samotného názvu týchto smerov možno vyvodiť, kde sú podľa nich príčiny kriminality. Biologické kriminologické teórie vidia tieto príčiny v biologických činiteľoch, teda podľa nich existujú isté genetické predispozície, resp. dedičnosť na páchanie určitej trestnej činnosti. S ohľadom na neoprávnené nakladanie s odpadom je aj bez bližšieho výskumu zrejmé, že nikto sa nerodí s predispozíciou na vytváranie nelegálnych skládok. Rovnaký záver by sa mohol javiť aj pri smere psychologických kriminologických teórii. Tu je však potrebné byť vo vyjadreniach opatrnejší. Existujú viaceré štúdie, ktoré dokazujú, že ľudia, ktorí majú isté psychické problémy, nie sú schopní udržiavať svoje okolie v čistote. Je pravdou, že som nenašla žiadny výskum, ktorý by bolo možné aplikovať na trestnoprávne aspekty neoprávneného nakladania s odpadmi z hľadiska slovenskej právnej úpravy, ale treba dať do pozornosti duševnú porucha obsedantnokompluzívneho charakteru, tzv. hoarding disorder, inými slovami chorobné hromadenie vecí, resp. zberačstvo, ktorou podľa najnovších amerických štúdií trpí 1,5 % svetovej populácie. Táto porucha môže prerásť až do takého stavu, keď osoba nerozlišuje, aký odpad hromadí, či kde ho hromadí, a tak sa môže dopustiť viacerých konaní v rozpore so všeobecnými záväznými predpismi v oblasti nakladania s odpadom. Smer sociologických kriminologických teórii je v prípade neoprávneného nakladania s odpadom najvýznamnejší. Tento smer hľadá príčiny kriminality v reálnom prostredí života človeka. Význam prikladá výchove v rodine, vplyvu priateľov, resp. kolegov v rámci tzv. sociálnych skupín, vplyvu školy a vzdelania. Všetky tieto skutočnosti sú spôsobilé ovplyvniť človeka v jeho vývoji a majú vplyv na jeho kriminalitu. Sem môžeme zaradiť akýsi "chtíč", túžbu mať lepšie bývanie, lepšie oblečenie, lepšie auto a iné materiálne veci. Paradoxne tieto túžby nie sú spôsobené rolou, ktorú máme, ale rolou, o ktorej sme presvedčení, že ju máme mať.
A práve na základe vyššie uvedeného môžeme vymedziť dve základné príčiny, resp. dve skupiny príčin páchania trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi. Do prvej skupiny možno zaradiť snahu o získanie ekonomického prospechu a do druhej skupiny možno zaradiť nevedomosť, nezáujem a ľahostajnosť k potrebe ochrany životného prostredia. Snaha o ekonomický prospech je v tom najpozitívnejšom a zároveň aj v tom najnegatívnejšom zmysle hnacím motorom spoločnosti. Z previerok vykonávaných generálnou prokuratúrou vyplýva, že väčšina nami skúmanej trestnej činnosti je páchaná s ekonomickým motívom. Pre páchateľa je omnoho lacnejšie vyviesť odpad akéhokoľvek druhu do hory, na lúky či do areálu opusteného objektu ako jeho legálne odovzdanie na skládku. Suma za odvezenie a uskladnenie stavebného odpadu dosahuje bežne sumu v tisíckach eur, pričom môže ísť o ekologicky nezávadný odpad, ktorý vzniká denne pri prerábkach bytov, domov a podobne. Zneškodňovanie nebezpečného, resp. ekologicky závadného odpadu je finančne ešte náročnejšie. [8] V nasledujúcom grafe možno vidieť, aká bola výška škody spôsobená trestným činom neoprávneného nakladania s odpadmi v jednotlivých rokoch od roku 2001, kedy bol spáchaný prvý takýto čin, až do roku 2019. Ak naviac vezmeme do úvahy vysokú latentnosť, výsledky sú priam šokujúce.
Graf č. 4:
Výška škody spôsobená neoprávneným nakladaním s odpadmi v eurách
Druhú skupinu príčin tvorí jednak nevedomosť páchateľov o následkoch svojho konania, jednak nezáujem a ľahostajnosť páchateľa k ochrane životného prostredia. O nevedomosti hovoríme skôr pri starších páchateľoch, ktorí vyrastali v období, kedy sa ochrane životného prostredia neprikladal príliš veľký význam. Mladšia generácia narodená po roku 2000 je od útleho veku konfrontovaná s potrebou ochrany životného prostredia najmä prostredníctvom projektov na školách. Z môjho pohľadu je závažnejšou príčinou spomenutý nezáujem a ľahostajnosť. Človek je prirodzene tvor lenivý, ktorý robí len to, čo má pre neho nejaký význam. Ľudia si len s ťažkosťami vedia predstaviť, že sa jeden cigaretový ohorok, ktorý hodia na zem, bude v prírode rozkladať 500 rokov alebo že keď budú vypúšťať septiky do vodných tokov, za niekoľko desiatok rokov uhynú všetky ryby. Hľadia väčšinou na krátkodobý cieľ, ktorým je v danom prípade zbavenie sa obsahu septiku čo najrýchlejšie a čo najlacnejšie. Vzhľadom na skúsenosti zo zahraničia treba konštatovať, že nezáujem ľudí a ľahostajnosť k potrebe ochrany životného prostredia je spôsobená zlými výchovnými návykmi a nedostatočným vzdelaním od útleho veku.