Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Analýza trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi
Dátum: Rubrika: Legislatíva
S akoukoľvek ľudskou činnosťou je spojená produkcia odpadu. Tak, ako rýchlo rastie počet ľudí na planéte, tak rýchlo narastá aj množstvo odpadu na Zemi a vo vesmíre. Spoločnosť sa od nepamäti snažila nejakým spôsobom odpadu zbaviť. Ako plynul čas, otázka zneškodňovania odpadu sa začínala stávať vážnym ekonomickým problémom, ktorý pretrváva dodnes, avšak dnes si už svet uvedomuje aj jeho ekologický rozmer. Keďže v minulosti sa kládol dôraz najmä na ekonomickú stránku zbavenia sa odpadu, štáty nenapadlo nič lepšie, ako sa tohto odpadu zbavovať vývozom do krajín tretieho sveta, resp. najmä do krajín východnej Európy a Afriky.
Uvedomelejšia časť spoločnosti na toto reagovala na medzinárodnej úrovni prijatím tzv. Bazilejského dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní [1] (ďalej len "Bazilejský dohovor"), ktorý možno považovať za prvý záväzný medzinárodný dokument v oblasti odpadovej politiky sveta. Bazilejský dohovor definoval základné pojmy ako je odpad, jeho nakladanie, pohyb cez hranice štátov, ohniskový bod, štát dovozu, vývozu, tranzitu a dotknutý štát, nezákonná preprava a ďalšie. Taktiež zakotvil povinnosti štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Bazilejského dohovoru, pri cezhraničnej manipulácii s odpadom. Prvotná zásada vyplývajúca z tohto dohovoru je, že odpad má byť zneškodnený tam, kde vznikol a v súlade s touto ideou je následne koncipovaný celý dokument. Bazilejský dohovor tiež priamo hovorí o tom, že ide o základný rámec práv a povinností, pričom zmluvné strany si podmienky prepravy tovaru cez hranice štátov, resp. jeho vývozu a dovozu, môžu upraviť aj prísnejšie, ako je to v dohovore. Z pohľadu trestného práva má najväčší význam čl. 4 ods. 3 a 4 Bazilejského dohovoru, kde je ustanovené, že vyvážanie odpadu v rozpore s predpismi je považované za trestný čin:
"Každá zmluvná strana prijme vhodné zákonné, administratívne či iné opatrenia na uplatňovanie a vykonávanie ustanovení tohto dohovoru vrátane opatrení na zabránenie a potrestanie konania, ktoré je v rozpore s týmto dohovorom." [2]
Za nezákonnú prepravu odpadu sa podľa Bazilejského dohovoru považuje jeho tranzit, ktorý nebol vykonaný na základe žiadosti, alebo taký, ktorý nebol povolený všetkými dotknutými štátmi, alebo taký, ktorý síce povolený bol, avšak súhlas štátov bol vydaný na základe podvodného konania, alebo ak odpad nekorešponduje so sprievodnými dokladmi, alebo ak je síce preprava v poriadku, ale odpad je na záver zneškodnený v rozpore s Bazilejským dohovorom. Keďže ide o alternatívne dôvody, stačí, aby bol čo i len jeden naplnený a pôjde o nezákonnú prepravu odpadu.
Trestný zákon a neoprávnené nakladanie s odpadmi
Keďže Česká a Slovenská federatívna republika pristúpila k predmetnému dohovoru a následne tento záväzok v roku 1993 prevzala Slovenská republika, bolo potrebné do nášho trestného zákona inkorporovať trestný čin deklarovaný v Bazilejskom dohovore. Tak sa aj stalo zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon a zákon priestupkoch. Tento novelizoval zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v z. n. p. (ďalej len "pôvodný Trestný zákon"), pričom ním bol ustanovený § 181e pôvodného Trestného zákona s nasledujúcim znením:
"Kto v rozpore s predpismi o odpadoch dováža, vyváža alebo prepravuje odpad, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti." [3]
S účinnosťou od 1. októbra 1994 začal byť aj na Slovensku trestnoprávne postihovaný nezákonný transport tovaru, čím sme si splnili záväzok vyplývajúci z Bazilejského dohovoru. Až do roku 2001 nebolo viac zasahované do trestnoprávnej ochrany životného prostredia. V súvislosti s manipuláciou s odpadmi bola zákonom č. 253/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavedená nová skutková podstata, a to konkrétne zavedením § 181f do pôvodného Trestného zákona s účinnosťou od 1. augusta 2001, ktorý znel nasledovne:
"Kto v rozpore s predpismi o odpadoch nakladá s odpadmi a poškodí vodu, pôdu alebo ovzdušie tak, že spôsobí škodu v značnom rozsahu alebo odstránenie následku takéhoto poškodenia nie je možné, potresce sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov alebo zákazom činnosti." [4]
V dnešnom trestnoprávnom ponímaní by išlo o kvalifikovanú skutkovú podstatu, keď by závažnejší následok bol postihnutý prísnejšie. V dôvodovej správe novely zákona k predmetnému ustanoveniu, je uvedené:
"Problematika nakladania s odpadmi je upravená v zákone o odpadoch, trestno-právna úprava a postih osôb, ktoré porušujú predpisy o odpadoch natoľko, že svojím konaním poškodzujú vo veľkom rozsahu vodu, pôdu, alebo ovzdušie, však zatiaľ nie je upravená. Keďže ich ochrana je z hľadiska ochrany prírody a krajiny osobitne akútnou, navrhuje sa ustanoviť trestnosť takého nakladania s odpadmi, ktoré je v rozpore s predpismi o odpadoch a spôsobí poškodenie vody, pôdy a ovzdušia v takom rozsahu, že je spôsobená škoda aspoň v sume st
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
