Klimatické účinky nakladania s anorganickým odpadom

Aký je vplyv anorganického odpadu na klimatické zmeny? Vo všeobecnosti možno povedať, že účinky odpadov produkovaných človekom na klímu čoraz ťažšie možno ignorovať. Sektor odpadového hospodárstva je jedným z troch odvetví globálnej ekonomiky s najväčšími emisiami metánu. Prvenstvo v emisiách štandardne obsadzuje sektor poľnohospodárstva a po ňom nasleduje spracovanie ropy a plynu. Odpadové hospodárstvo je zodpovedné za približne 20 % celosvetových emisií metánu spôsobených ľudskou činnosťou. [1]

Anorganickému odpadu môže trvať až 500 rokov, kým sa rozloží. Jeho vplyv na životné prostredie je aj preto veľmi negatívny. Ľudia však často nevedia, čo považovať za samotný anorganický odpad. Odborníci poukazujú na nevedomosť v oblasti rozlišovania medzi anorganickým a organickým odpadom. Mikroorganizmy majú len malý alebo prakticky žiadny účinok na rozkladanie anorganických látok. Proces rozkladu anorganických látok je preto veľmi dlhý. Naopak, organické materiály sú oveľa ľahšie biologicky rozložiteľné. Znamená to, že sú schopné rozkladať sa pod vplyvom činností baktérií alebo iných živých organizmov. Typickými príkladmi anorganického odpadu sú hliníkové plechovky, lyžice, plasty a sklo. Medzi organický odpad zase zaraďujeme papier, lepenku a zvyšky jedla. V porovnaní s anorganickým odpadom, ten organický je pre životné prostredie oveľa menej zaťažujúci a ľahšie sa zneškodňuje. Anorganickému odpadu trvá doslova "večnosť", kým sa rozloží. Jeho zneškodnenie je aj preto výzvou pre systémy odpadového hospodárstva. Aj z uvedeného dôvodu veda poukazuje na potrebu posilnenia nástrojov opätovného použitia, recyklácie a predchádzania vzniku odpadov. Triáda spomenutých nástrojov sa stala doslova nadužívaným sloganom a získala podobu klišé. Napriek tomu je však jej dôsledne uplatňovanie tou správnejšou cestou. Je pravdou, že môžeme začať s drobnosťami, akými sú používanie ekologických alternatív výrobkov, opätovne používaných fliaš a nádob na vody a potraviny a posilňovaním recyklácie. ­Avšak úplný prechod na životný štýl v podobe "zero-waste" je prakticky nerealizovateľný. Aj preto odborná verejnosť zdôrazňuje potrebu zvyšovania vzdelávania v oblasti pochopenia samotnej podstaty odpadu a jeho vzťahu k životnému prostrediu. [4]

Nárast objemov odpadu má teda negatívny vplyv na človeka, pretože v posledných troch desaťročiach prispieva k intenzívnemu zhoršovaniu životného prostredia. Procesy zberu odpadu a priemysel likvidácie odpadu boli ovplyvnené rastúcim objemom tuhého komunálneho odpadu, ktorý podporuje kolaps skládok odpadov a negatívne vplyvy na kvalitu životného prostredia. Nakladanie s tuhým komunálnym odpadom je hlavným environmentálnym problémom, ktorému čelia moderné mestá v dôsledku rizík vznikajúcich pre ľudí, ako aj vo vzťahu k zvyšovaniu emisií skleníkových plynov v súvislosti so zmenou klímy. [3]

Z krátkodobého hľadiska je metán ako látka znečisťujúca klímu účinnejšia ako oxid uhličitý a je zodpovedná za takmer polovicu globálneho otepľovania o 1°C, ktoré sme dosiaľ zažili. Rýchle a výrazné zníženie znečistenia metánom je jednou z najdôležitejších príležitostí, ktoré máme na spomalenie tempa globálneho otepľovania počas nasledujúcich dvoch desaťročí. Uvedené obdobie možno hodnotiť ako kritické, aby sme sa vyhli potenciálne nezvratným bodom zlomu vývoja klímy. Znižovanie emisií metánu je navyše rozhodujúce pre udržanie dlhodobých cieľov Parížskej dohody. [1]

Emisie tuhého odpadu zo skládok odpadov predstavujú väčšinu emisií metánu v sektore odpadového hospodárstva. Vo všeobecnosti platí pravidlo, že množstvo metánu vyprodukovaného na skládke odpadov je primárne založené na množstve organických látok v prúde odpadov. Celosvetovo tvorí organický odpad približne 65 % vyprodukovaného odpadu, pričom väčšinu tvoria potraviny a zelený odpad. Zloženie odpadu sa však môže medzi krajinami značne líšiť, vo všeobecnosti v závislosti od úrovne príjmu. V krajinách s nižšími príjmami predst